Anna-Eva Bergman

Anna-Eva Bergman (1909–1987) patrí medzi významné nórske umelkyne 20. storočia. Berlinische Galerie teraz po prvýkrát v Nemecku venuje jej dielu komplexnú prezentáciu vo forme prehľadnej výstavy jej prác z rokov 1930 až 1970. Približne 40 obrazov a grafík sleduje vývoj umelkyne, ktorá s veľkou dôslednosťou našla svoj nezameniteľný vizuálny jazyk.

Výstava sleduje kľúčové etapy jej tvorby: od raných humorných ilustrácií a sociálne kritických kresieb až po veľkoformátové abstraktné krajiny, ktorými Bergman získala medzinárodné uznanie od konca 50. rokov 20. storočia. Diela Anny-Evy Bergman boli vystavené okrem iného na documenta II v Kasseli a na Bienále v São Paule. Pustá nórska príroda sa pre ňu stala východiskovým bodom pre narastajúcu abstrakciu. V jej neskorších prácach vystupuje do popredia účinok štruktúry, kompozície a farby. Použitie plátkového kovu dodáva mnohým jej obrazom osobitnú atmosférickú žiaru.

Najmä v rokoch 1946 až 1952 Bergman s experimentálnou silou prehodnotila svoju umeleckú pozíciu. Aj Berlín bol v tomto období súčasťou jej biografie: v roku 1952 cestovala do Západného Berlína, vystavovala tam svoje najnovšie diela, navštívila umeleckého kritika Willa Grohmanna (1887–1968) a nadviazala kontakty s nádejnými západonemeckými umelcami.

Výstava vzniká v úzkej spolupráci s Fondation Hartung Bergman v Antibes. V tradícii Skrytého múzea tak Berlinische Galerie zameriava pozornosť na dielo umelkyne, ktoré je v Nemecku doteraz málo známe.