Anna-Eva Bergman

Anna-Eva Bergman (1909–1987) patrí k významným nórskym umelkyniam 20. storočia. Prehliadkovou výstavou jej diel z rokov 1930 až 1970 venuje Berlinische Galerie jej tvorbe teraz prvýkrát v Nemecku rozsiahlu prezentáciu. Približne 40 malieb a grafík sleduje vývoj umelkyne, ktorá s veľkou dôslednosťou našla nezameniteľný obrazový jazyk.

Výstava sleduje kľúčové etapy jej tvorby: od raných humorných ilustrácií a sociálne kritických kresieb až po veľkoformátové abstraktné krajiny, vďaka ktorým si Bergman od konca 50. rokov získala medzinárodné uznanie. Diela Anny-Evy Bergman boli okrem iného k vidieniu na documenta II v Kasseli a na Bienale v São Paule. Drsná príroda Nórska sa pre ňu stala východiskom postupujúcej abstrakcie. V jej neskorších prácach vystupuje do popredia pôsobenie štruktúry, kompozície a farby. Použitie plátkového kovu dodáva mnohým jej obrazom osobitú atmosférickú žiaru.

Najmä v rokoch 1946 až 1952 Bergman svoju umeleckú pozíciu znovu rozvinula s experimentálnou silou. Aj Berlín je v tomto období súčasťou jej biografie: v roku 1952 cestovala do Západného Berlína, vystavovala tu svoje najnovšie diela, navštívila umeleckého kritika Willa Grohmanna (1887–1968) a nadviazala kontakty s nastupujúcimi západonemeckými umelkyňami a umelcami.

Výstava vzniká v úzkej spolupráci s Fondation Hartung Bergman v Antibes. V tradícii Verborgenen Museums tak Berlinische Galerie zameriava pozornosť na dielo umelkyne, ktoré je v Nemecku zatiaľ len málo známe.

Výstavu pod záštitou prevzala Laila Stenseng, veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva v Nemecku.