Tomas RAJLICH: Z bezprostrednej blízkosti

Krajné vypätie maliarskeho modernizmu excelovalo vo svetovom meradle v 70. rokoch výstavou Fundamental Painting v amsterdamskom Stedelijk Museu (25. apríl1975 – 22. jún 1975), ktorej súčasťou bol medzi 18 americkými a európskymi tvorcami (Robert Ryman, Agnes Martin, Robert Mangold, Gerhard Richter a ďalší) aj Rajlich. Rajlichova tvorba 70. rokov a tvorba jeho súčasníkov vo svojej maximalistickej estetičnosti svojím spôsobom uzatvára modernistický umelecký vývoj, ktorý sa začal v priebehu druhej polovice 19. storočia, avšak intencia a umelecká kapacita týchto tendencií neboli zďaleka vyčerpané. To dokazuje práve ďalší Rajlichov vývoj, daný nielen farebnou extenziou, ale aj istým nadhľadom a postkonceptuálnou hravosťou, s ktorou akceptuje vo svojej tvorbe aj farebne nezdržanlivé „readymadové" materiály.

Je možné sa prieť, či dôraz na redukciu, myšlienkový potenciál a estetický minimalizmus nespôsobili v 70. rokoch istú roztržku medzi publikom a tvorcami, v každom prípade však bolo zrejmé, že táto umelecká fáza bola nielen umeleckou nutnosťou, ale aj obdobím, ku ktorého odkazu, napokon stále živému, sa neustále vraciame. A to nie z potreby historickej rekognoskácie, ale vďaka prekvapivému zisteniu jeho účinnosti, kvality, myšlienkovej brilantnosti a abstraktnej výpovednosti. A ako ukazuje Rajlich, s týmto materiálom je aj naďalej možné pracovať ako s aktuálnym a živým umením.

Rajlichovo dielo je zastúpené v mnohých verejných zbierkach, napríklad: Stedelijk MuseumAmsterdam, Gemeentemuseum (dnes Kunstmuseum) Haag, Museum Boijmans Van Beuningen Rotterdam, Museum of Modern Art v New Yorku MNAM/Centre Pompidou v Paríži SMAK v GenteNational Gallery of Canada v Ottawe, Národná galéria Praha. V rokoch 1999 – 2002 bol Rajlich hosťujúcim umelcom v ateliéroch MNAM/Centre Pompidou v Paríži. Od roku 2010 žije a pracuje v Prahe a v Taliansku neďaleko Lago di Garda.

Martin Dostál