David Možný Nočná zmena

David Možný patrí k výrazným osobnostiam súčasného českého vizuálneho umenia. Pôvodne začínal kresbou, potom sa dlhodobo venoval digitálne generovaným obrazom, videu, animácii a objektom. V posledných rokoch sa opäť vracia k materiálu, predovšetkým prostredníctvom site specific inštalácií, ktoré v širšom rámci reflektujú vzťah človeka, mesta a systému. Jeho prácu možno zaradiť do kontextu priestorovo a technologicky orientovaného umenia, ktoré sa pohybuje na pomedzí digitálnej simulácie, architektonickej intervencie a posthumanistickej estetiky.

Výstavu s názvom NIGHT SHIFT tvorí komplexná priestorová inštalácia organicky prerastajúca celým hlavným výstavným priestorom Domu umenia, pričom relativizuje či narušuje samotné jeho architektonické usporiadanie. V tomto základnom rámci – modifikovanom prostredí s miestami sťaženou možnosťou orientácie – sú potom rozmiestnené ďalšie samostatné diela a čiastkové inštalačné celky, obsahovo nasledujúce príbuzné významové roviny. Už skrze relativizáciu a narušovanie fundamentálnych istôt, ako je naše vnímanie priestoru, jeho členenie alebo fyzické vzdialenosti, sa Možný dotýka mnohých aktuálnych spoločenských tém a fenoménov.

Vyjadrenie autora a kurátora

„Po veľkoformátovej inštalácii Limbo Hardware, s ktorou sme úspešne reprezentovali Českú republiku na Pražskom Quadriennale v roku 2023, bola pre nás s Pavlom Švecom ponuka z Domu umenia mesta Brna veľká výzva. Rozhodli sme sa tu prezentovať štyri dystopické site specific inštalácie vytvorené z lokálnych zdrojov. Recyklovali sme prakticky všetko, okrem vlastných myšlienok.“ — David Možný, autor výstavy

„Keď sa povie digitálne umenie, väčšina z nás si pravdepodobne predstaví obrazovku, počítačový obraz, projekciu alebo virtuálny svet. David Možný sa už dlhšiu dobu vydáva opačným smerom. Vychádza z prostredia digitálnych obrazov a počítačového modelovania, ale výsledkom jeho práce je stále častejšie niečo, do čoho môžeme skutočne vstúpiť. Niečo, čo zaberá priestor, prekáža nám v ceste, mení spôsob, akým sa pohybujeme, a núti nás vnímať samotné prostredie inak ako obvykle.“ — Pavel Švec, kurátor výstavy

Jeho inštalácie môžu byť čítané ako materializované modely infraštruktúry (nie ako dokument, ale ako abstraktný kondenzát systémovej logiky), možno ich chápať aj v rámci tendencie „expanded sculpture“, kde sa socha stáva situáciou, prostredím či štruktúrou, ktorá modifikuje naše vnímanie priestoru. Podstatné je, že Možného práce nie sú len formálne trojrozmerné, ale vyrastajú z digitálneho modelovania, simulácie a dátovej logiky a až následne sú realizované ako trojrozmerné štruktúry, za využitia špecifických materiálov, ktorých výber spravidla odkazuje na postupné vytláčanie spracovateľského priemyslu digitálnymi technológiami – inými slovami digitálnu transformáciu spoločnosti. Jeho inštaláciám teda môžeme rozumieť aj ako akési „archeológie budúcnosti“ – ako modelom systémov, ktoré sú zároveň reliktom modernistickej viery i symptómom jej rozpadu. V Možného realizáciách z poslednej doby je tiež patrné oslabenie antropocentrického hľadiska. Ľudská figúra úplne mizne alebo je redukovaná na prvok v rozsiahlejšom mechanizme; človek tu nie je mierkou priestoru, ale skôr len jeho dočasným návštevníkom. Možného práce tak možno priradiť k posthumanistickým tendenciám, ktoré v umení reprezentujú napríklad Pierre Huyghe, Mike Nelson alebo Jesse Darling. Namiesto explicitne politických gest či priamočiarej kritiky však Možný vsádza skôr na podmanivú estetiku fascinácie systémom, jeho rytmom a autonómiou. Jeho diela tak oscilujú medzi obdivom k technologickej precíznosti a latentným znepokojením z jej autonómie. Zásadný je pre neho tiež lokálny rámec, ktorý robí jeho diela zrozumiteľnými a autentickými a umožňuje mu väčšiu dôslednosť v analytickej rovine. Jeho práca tak vždy zostáva ukotvená v konkrétnej urbánnej skúsenosti strednej Európy – skúsenosti s industrializáciou, jej neskorou fázou a následnou transformáciou po roku 1989.

David Možný sa narodil v roku 1963 v Brne, kde vzhľadom k vtedajším limitovaným možnostiam i rodinnej tradícii neskôr vyštudoval Pedagogickú fakultu. Na poli výtvarného umenia je teda skôr autodidaktom, a napriek tomu, že sa počas svojej umeleckej kariéry zúčastnil mnohých domácich i zahraničných skupinových výstav a prehliadok a za svoje práce získal rad ocenení, zostáva stále skôr solitérom. Prelomovým obdobím pre jeho prácu bol začiatok nového tisícročia a s ním súvisiace masové rozšírenie digitálnych technológií, najmä osobných počítačov a vtedy ľahko dostupného softvéru na úpravu digitálnej fotografie a videa. Z počiatku tejto éry pôsobil na brnenskej klubovej scéne ako VJ, realizoval projekcie pre divadelné predstavenia a scénické čítania. Jeho rané práce boli výrazne ovplyvnené estetikou videoklipov a počítačových hier, ale aj videoartom, ktorý v rovnakej dobe zažíval na domácej scéne pomerne oneskorený rozmach.

Výstava sa koná pod záštitou primátorky štatutárneho mesta Brna Markéty Vaňkovej a župana Juhomoravského kraja Jana Grolicha.

Hlavným mediálnym partnerom výstavy je Česká televize.