Karel Purkyně, Zátišie s pávom (Cigánova lovecká korisť), 1861

Mimoriadny obraz, ktorý v roku 2023 zakúpila do svojich zbierok Západočeská galerie v Plzni, bol predtým viac ako šesťdesiat rokov nezvestný. Svojím významom sa radí medzi niekoľko rovnako kľúčových Purkyňových zátiší z tohto obdobia, na čele so Sovou snežnou z roku 1862, ktoré sú dnes umiestnené v zbierkach Národní galerie Praha. Purkyně bol jedným z prvých, kto v českom prostredí 19. storočia povýšil zátišie na rešpektovaný žáner tzv. vyššieho umenia. To je dané okrem iného voľbou námetu, ďalej pre zátišie nezvykle veľkým formátom, a v neposlednom rade celkovým monumentálnym vyznením diela. Lovecké zátišie odráža nový záujem predstaviteľov programového realizmu o nature morte, podnietený jeho zakladateľskou postavou Gustavom Courbetom. Ten v roku 1857 vystavil na parížskom salóne veľkoformátový obraz Naháňačka: Lov na srnca v lesoch Veľkej Jury (1857) s motívom uloveného srnca, ktorým v jeho diele započala celá nová tematická séria. Je veľmi pravdepodobné, že Purkyně, ktorý v tom čase pobýval v Paríži a navštevoval vtedajšie výstavy, tento významný obraz videl a inšpiroval sa ním vo svojej tvorbe. Prezentované dielo zobrazuje mŕtve vtáky – páva, sovu, straku a sojku – na pozadí bielej steny, v popredí je vidieť mosadznú vábničku so snítkou rozkvitnutej ruže s opadanými okvetnými lístkami. Autorova maľba vyniká pastóznym rukopisom, v ktorom sú zreteľné aj stopy špachtle a obrátenej strany štetca, a zároveň mimoriadnym kolorom docieleným kombináciou vrstvených farebných pást s veľmi premyslenými podmaľbami, ktoré dotvárajú celkový farebný efekt. Karel Purkyně, Zátišie s pávom (Cigánova lovecká korisť), 1861 -