Veronika Holcová, Nedokončený autoportrét

Tvorba Veroniky Holcovej (*1973) predstavuje jeden z najosobitejších maliarskych prejavov súčasnosti. Jej obrazy vibrujú mimoriadne silnou vizuálnou imagináciou a intenzívnou obsahovou mnohovrstevnatosťou. Premieta do nich osobnú skúsenosť, spomienky, vízie, podvedomé archetypálne obsahy, nočné mory aj momenty denného snenia. Všetky jej maľby sú v istom zmysle jej autoportrétmi. Zároveň však vypovedajú o univerzálnej ženskej skúsenosti – o tele, zraniteľnosti, sile, túžbe i strachu. Sama autorka hovorí, že jej diela fungujú ako „mäsožravé kvety“ – prilákajú svojou krásou, ale pod vábivým povrchom skrývajú napätie a nepokoj. Holcová nepodlieha módnym vlnám, jej obrazy sú v dobrom slova zmysle nadčasové. Svoju tvorbu, ktorá zahŕňa tiež významný súbor prác na papieri, rozvíja ako alchymický proces, v ktorom sa necháva viesť prvkami automatizmu, ktorý však kultivuje svojim vycibreným profesionálnym zrakom a kompozičným citom. Napriek tomu, že sa v jej diele odráža vplyv surrealizmu, romantizmu 19. storočia či art brut, hovorí súčasným, úplne autonómnym jazykom. Predbežná retrospektíva zahŕňa diela od 90. rokov do súčasnosti, vrátane jej diplomovej práce Jedno v druhom (1999), v ktorej tematizovala svoje čerstvé materstvo – kresby jej dcéry, Julie Daňhelovej, tiež absolventky ateliéru Vladimíra Kokoliu na Akademii výtvarných umění v Praze, zhodou okolností Galerie výtvarného umění v Chebu prezentuje na paralelnej výstave. K výstave, včleňujúcej sa do voľnej dramaturgickej série prvých retrospektív umelcov a umelkýň, ktorí na scénu vstúpili v období po roku 1989, vychádza autorčina monografia s textom kurátorky výstavy Terezie Nekvindovej. Veronika Holcová, Nedokončený autoportrét -