Magdalena Abakanowicz. Bambini

Inštaláciu slávnej sochárky je možné vidieť od 6. novembra v pobočke Národného múzea v Gdansku v Zelenej bráne. Bambini je priestorová kompozícia zložená z 83 sôch – bezhlavých a bezrukých postáv z betónu a dreva. Bola vystavená okrem iného v New Yorku, Paríži, Berlíne, Madride a vo Varšave.

V máji Senát Poľskej republiky vyhlásil rok 2027 Rokom Magdaleny Abakanowicz. Národné múzeum v Gdansku očakáva jeho oslavy už v poslednom štvrťroku predchádzajúceho roka.

Magdalena Abakanowicz – jedna z najznámejších poľských umelkýň na svete – študovala na Štátnom lýceu výtvarných umení v Gdyni, v roku 1949 začala štúdium na Štátnej vysokej škole výtvarných umení v Gdansku a o rok neskôr prestúpila na Akadémiu výtvarných umení vo Varšave. Medzinárodnú slávu jej priniesla účasť na Medzinárodnom bienále tkaniny v Lausanne v roku 1962 s trojrozmernou inštaláciou Kompozycja białych form. Za toto prelomové dielo, zásadné pre umenie tkaniny aj sochárstvo, získala v roku 1965 zlatú medailu na bienále v São Paulo. Jej monumentálne priestorové formy z vlny, ľanu, nití a farbeného sizálového vlákna dostali podľa umelkyninho priezviska názov abakany.

Priestory skúsenosti

Od polovice sedemdesiatych rokov začali v jej tvorbe hrať čoraz väčšiu úlohu monumentálne humanoidné sochy. Vtedy vznikli okrem iného Alteracje – dvanásť vydlabaných postáv sediacich v rade, Głowy – veľké formy pripomínajúce ľudské hlavy bez tvárí a Plecy a Postacie siedzące zobrazujúce ľudské trupy. Motív anonymného človeka ukázaného ako súčasť väčšej kolektivity sa stal jednou z najdôležitejších tém jej tvorby.

V rokoch 1986–2008 vznikli súbory stojacich postáv: Tłum I, Tłum II, Tłum III, Mędrcy, Hurma, Bambini a Odwróceni. V týchto dielach umelkyňa riešila vzťah jednotlivca a kolektívu, anonymitu a skúsenosť ľudskej existencie. Od začiatku osemdesiatych rokov realizovala aj monumentálne exteriérové projekty, ktoré nazývala „priestormi skúsenosti“. Vznikli najmä mimo Poľska. K najvýznamnejším patria Sarkofagi w szklanych domach vo Francúzsku – štyri formy z dreva a kovu pripomínajúce sarkofágy uzavreté v presklených konštrukciách; Katarsis pri Florencii – skupina 33 neosobných postáv odliatych z bronzu, vysokých asi tri metre; Negev pri Izraelskom múzeu v Jeruzaleme – sedem kamenných kruhov s priemerom 280 centimetrov; Przestrzeń smoka v Soule, zložená z desiatich monumentálnych zvieracích hláv, a Przestrzeń umilkłych istnień v Hirošime, zložená z 40 bronzových postáv nadprirodzenej veľkosti z cyklu Plecy.

Jednotlivec je krehký, dav je mocný

„Bambini“ pozostávajú zo 83 sôch z betónu a dreva. Sú to bezhlavé a bezruké postavy veľkosti dieťaťa.

– Je to jedna z najväčších realizácií v diele Abakanowicz a jediná, ktorá zobrazuje detské postavy. Hovorievala, že ju nezaujíma portrét konkrétnej osoby, a predsa každú z týchto priestorových, vnútri prázdnych figúr, ktoré nazývala škrupinami ľudského tela, spracovala individuálne a dala jej odlišný charakter. Betón sa v jej rukách stal mimoriadne plastickým materiálom – krehkým, s povrchom plným prasklín a rýh, až organickým – rozpráva kurátorka výstavy Małgorzata Ruszkowska. – Zaujímalo ju napätie medzi jednotlivcom a kolektívom.

Názov Bambini, teda detské postavy usporiadané do nepravidelných radov, evokuje školský tlak slávnostných apelov, formovanie detskej psychiky do spoločenských štruktúr už od najskorších rokov. Dehumanizujú prostredníctvom kolektívnej skúsenosti po sebe nasledujúcich generácií. Pripravujú o individualitu rodiace sa detské skúsenosti a v nich prebúdzajúcu sa predstavivosť. V Davoch nás Abakanowicz konfrontuje so skúsenosťou dospelosti a fungovania v zaužívaných spoločenských štruktúrach. Postavenie postáv do takej situácie…