30 % púpava

Púpava – ako kvetina, botanická rastlina, kultúrny symbol a estetický fenomén – má silu a tichú odvahu. Nenápadná, a predsa vytrvalá, radikálne sa prispôsobuje, vracia sa a vzdoruje. Pod názvom 30 % púpava spája výstava v Kunsthaus Graz viac ako 35 diel, ktoré sa venujú kvetine a jej priamemu spojeniu s človekom – človek zdieľa asi 30 % svojho genetického materiálu s kvetinou – s jednotlivými výpožičkami zo zbierok Universalmuseum Joanneum. V dielach sa stretávame s melanchóliou rozpadajúcej sa súčasnosti. Zároveň nás vezmú na cestu do nám známej, krásnej a opojnej estetiky kvetiny a jej vyjadrenia radosti zo života. Ide o opakujúci sa príchod, symbiotickú spoluprácu a lúčenie: poeticky, politicky a ekologicky.

Púpava tu funguje ako vzor adaptívnej sily aj ako jazyk, ktorým hovoria všetci. V duchu floriografie – historického jazyka kvetov – sa stáva transkultúrnym gestom uznania a komunikácie: prehliadaná, ale vytrvalá a krásna. Ako kvetina okrajov, lúk a záhrad ponúka symbolickú slovnú zásobu, ktorá sa bráni normalizujúcemu zúženiu, hovorí každodennými jazykmi, má liečivé schopnosti a nízkoprahovo v žiarivej farbe slnka láka opeľujúci hmyz. Výstava sa opiera o koncept „zapletenia“ (entanglement), ako aj o filozofické a ekologické rámcové koncepty „estetickej ponuky“ (Elaine Scarry) a „kritickej hybridity“ – a tým sa spája aj s výstavou Hybrid Pleasures. Helen Chadwick supported by Liesl Raff na hornom poschodí, kde sa témou stávajú produktívne a provokatívne formy viachlasnej hybridity. „Zapletenia“ (entanglements), ako ich formulovali mysliteľky ako Donna Haraway, Karen Barad a Timothy Morton, sú politicky a koloniálne nabité a zároveň chápané ako prekračujúce druhy či pohlavia. Keď Haraway píše: „Budeme spolu, alebo vôbec nie“, je potrebné tieto spojenia sledovať a poznatky využiť pre spravodlivú budúcnosť.

Uprostred ekologických kríz, koloniálnych dopadov a digitálneho zrýchlenia vyžaduje 30 % púpava nové formy pozornosti – prispôsobené tomu, čo pomaly rastie, vyžaduje čas a ticho sa vracia. Kvetina samotná, ale aj púpava so svojimi šíriacimi sa semenami, svojou prirodzenou liečivou silou a spoločným prosperovaním stelesňuje tento princíp etického spôsobu života koexistencie.

S umelcami ako Iris Andraschek, Suzanne Anker, Karl Blossfeldt, Andrea Bowers, Viltė Bražiūnaitė & Tomas Sinkevičius, Claude Cahun, Regula Dettwiler, Spencer Finch, Barbara Frischmuth, Anita Fuchs, Yevhen Holubentsev, Sanja Iveković, Anna Jermolaewa, Markus Jeschaunig, Claudia Larcher, Jonas Mekas, Joiri Minaya, Ryts Monet, Alois Neuhold, Agnieszka Polska, Anna Ridler, Ugo Rondinone, Martha Rosler, Sonya Schönberger, Nina Schuiki, Elfie Semotan, Petr Štembera, Alexander Stern, Thomas Stimm, Michael Stusser, Neja Tomšič, Dirck van Rijswijk, Anna Zemánková a ďalšími výpožičkami zo zbierok kultúrnej histórie, prírodopisu alebo literatúry sa výstava rozvíja ako mnohostranná diskusia o kvetine, jej priradení a sile príťažlivosti.

Projekt je súčasťou kooperačného projektu BLOOM, ktorý od jari do zimy 2026 prepojí lokality Universalmuseum Joanneum.