Toto je moderný svet

Výstavou THIS IS THE MODERN WORLD. Prelomy v umení 1900–1960 predstavuje Hamburger Kunsthalle novú interpretáciu svojej zbierky moderného umenia, ktorá patrí k najvýznamnejším zbierkam moderného umenia v Nemecku. Prostredníctvom viac ako 150 vybraných obrazov, sôch, grafík a kresieb – vrátane známych vrcholov a špeciálnych nových akvizícií – prezentácia ilustruje bohatstvo nových myšlienok a prístupov, ako aj rozchod s existujúcimi tradíciami v umení týchto šiestich desaťročí, ktoré boli poznačené mimoriadnymi premenami v kultúre a spoločnosti.

Sprostredkovaná je rozmanitosť prístupov v rámci rôznych prúdov modernizmu. Patria sem ikonické diela expresionizmu, ako sú diela umeleckých skupín Brücke a Der Blaue Reiter s Ernstom Ludwigom Kirchnerom a Wassilym Kandinskym, ako aj diela maliarok a maliarov École de Paris, ako sú Georges Braque a Pablo Picasso. K videniu sú pozície priekopníkov a priekopníčok ranej moderny, ako sú Edvard Munch, Paula Modersohn-Becker, Lovis Corinth, Max Beckmann a Anita Rée. Zastúpené sú aj príklady abstrakcie medzi svetovými vojnami okrem iného od Sophie Taeuber-Arp, surrealizmu od Reného Magritta, Novej vecnosti od Christiana Schada, ako aj informelu povojnovej doby od Wolsa.

Nové usporiadanie moderny zahŕňa desať prepracovaných miestností v rámci múzejného okruhu ôsmich storočí umenia. Chronologická prezentácia je obohatená o tematické zoskupenia diel, ktoré presahujú čas a miesto, čo umožňuje nové prístupy k tomuto revolučnému obdobiu. Diela sa zaoberajú novými štýlmi abstrakcie a zobrazenia, ako aj meniacim sa chápaním prírody a techniky, spoločnosti a ľudskej existencie, ovplyvnené psychológiou, filozofiou a politikou – vrátane nacistickej ideológie. Galéria o hamburgských umelkyniach a umelcoch dopĺňa medzinárodnú modernu o regionálne perspektívy – napríklad s pohľadmi na prístav a mesto. V priebehu výstavy ponúkajú striedavo prezentované kresby a grafiky z Kupferstichkabinett bližší pohľad na pracovné metódy umelkýň a umelcov.

Ako vrchol sú prezentované najnovšie dary a významné nové akvizície, ako je okrem iného kľúčové dielo surrealistu Reného Magritta Le palais de rideaux (Palác záclon), 1928, získané v roku 2025. Max Beckmann (1884–1950) a Anita Rée (1885–1933) slúžia ako ústredné postavy výstavy, s celkovo približne 20 zastúpenými dielami. Títo dvaja súčasníci sú považovaní za ukážkové príklady moderných umelcov vďaka svojmu neustálemu formálnemu vývoju a provokatívnym myšlienkam. Od Beckmanna je okrem iného vystavená doteraz najdrahšia akvizícia v histórii Hamburger Kunsthalle: Autoportrét Florencia (1907) s mladým umelcom, keď stál ešte na začiatku procesu sebaprezentácie, ktorá v jeho kariére nadobúdala rôzne formy. V priamom priestorovom protiklade hľadí Rée na Beckmanna prostredníctvom svojho Autoportrétu v Hittfelde (1904), z rovnako ranej fázy kariéry, keď brala lekcie maľby neďaleko svojho rodného mesta Hamburgu. Tieto diela sú zoskupené s celou radou ďalších nápadne odlišných portrétov, ktoré, kompaktne zavesené na výstavnej stene, rozprávajú husté tablo rozmanitých príbehov zo života významných moderných majstrov. Patrí sem okrem iného Autoportrét s melónom (1924) Karla Klutha, ktorý zobrazuje umelca ako strapatého bohéma pri stojane s ležérne nasadeným melónom.

Po prvýkrát Hamburger Kunsthalle, s THIS IS THE MODERN WORLD, už neprezentuje „modernu“ pod nálepkou „klasická moderna“, ktorou sa zvyčajne rozlišuje umenie medzi rokmi 1900 a 1960 od následných „súčasných“ diel v múzeách. To tiež poukazuje na budúce smerovanie, ktoré sa viac venuje globálnej histórii umenia prvej polovice 20. storočia a opúšťa doterajšie prevažne európske zameranie.

Angažovanosť Hamburger Kunsthalle pre zbierku „Moderny“ existuje od otvorenia v roku 1869. Predovšetkým druhý riaditeľ Gustav Pauli od roku 1914 vo väčšej miere zhromažďoval diela moderných umelcov, čím zabezpečil múzeu rad kľúčových diel a zaviedol stále sály pre ich prezentáciu. Kvôli svojmu angažovaniu bol v septembri 1933 prepustený nacistami – v roku 1937 stratil dom takmer celý fond moderného maliarstva konfiškáciou. Carl Georg Heise (od roku 1945) vynaložil veľké úsilie, aby túto vážnu stratu vyrovnal akvizíciami a rehabilitoval predtým hanené umenie. Obnovu zbierky moderny pokračoval Alfred Hentzen od roku 1955 a dopĺňal diela, ktoré odrážajú vývoj povojnovej doby. Od 70. rokov 20. storočia nákupy, dary, odkazy a trvalé výpožičky zo súkromných zbierok postupne rozširujú súbor diel tohto prelomového obdobia umenia.

Kurátor

• Toby Kamps (Vedúci a kurátor výstavy Moderny)

Vedecká dobrovoľníčka

• Angelina Isaak

Ponuka školských programov k výstave