sny o krajine | Schikaneder–Slavíček–Moll a i. | Podoby krajinomaľby stredoeurópskeho symbolizmu a secesie

Výstava Sny o krajine | Schikaneder–Slavíček–Moll a i. | Podoby krajinomaľby stredoeurópskeho symbolizmu a secesie sa zameriava na analýzu premeny krajinomaľby v období okolo roku 1900, keď sa tento tradičný žáner stáva privilegovaným priestorom psychologizácie a subjektívneho prežívania. Projekt sleduje, ako krajinomaľba prestáva byť púhym mimetickým záznamom vonkajšej reality a postupne sa premieňa na médium, v ktorom sa odráža stav modernej introspekcie a spiritualizácie.

Zvláštna pozornosť je venovaná fenoménu žánrového synkretizmu, v ktorého rámci sa do krajiny včleňujú figurálne prvky, ktoré nepôsobia ako dekoratívny doplnok, ale ako nositelia špecifickej psychologizácie. Stafáž sa stáva kľúčovým prvkom významotvornej štruktúry a zároveň vizuálnym katalyzátorom emocionálnych projekcií. To je patrné napríklad u Arnolda Böcklina, Giovanniho Segantiniho alebo – v českom prostredí – u Antonína Hudečka, Jakuba Schikanedera či Beneša Knüpfera. V tejto konštelácii sa krajina stáva miestom, kde dochádza k transformácii prvkov iných žánrov.

Projekt zároveň reflektuje dobové teoretické diskusie, ktoré predchádzali formulácii Worringerovej dichotómie. Výstava sa dotýka napríklad estetických úvah Hermanna Bahra, ktorý vo svojich textoch o modernom umení akcentoval subjektivizáciu videnia a narušenie akademických kategórií, Julia Meier-Graefa, ktorý analyzoval premenu percepcie v dielach moderných krajinárov, či Wilhelma Diltheya, ktorého koncepcia prežívania (Erlebnis) a expresívnej psychológie zásadne ovplyvnila symbolistické chápanie krajiny ako nositeľa vnútorných stavov.

Rovnako sa tu odráža vplyv rakúskeho prostredia, najmä v rámci tamojšej kritiky, ktorá zdôrazňovala emotívne a metafyzické kvality prírodných motívov. Táto teoretická vrstva umožňuje čítať krajinu nielen ako vizuálny prvok, ale ako psychologickú štruktúru, ktorej významová hĺbka sa rodí z napätia medzi subjektívnou projekciou a objektívnou formou.

Výstava tak predstavuje vymedzený segment stredoeurópskej krajinomaľby, ktorý umožňuje nahliadnuť pred samotnú „Munchovskú lekciu“ expresívneho modernizmu do obdobia, keď sa psychologické roviny začínajú dynamicky prepojovať. Na výstave budú okrem diel z českých inštitúcií zastúpené aj diela zo zahraničných zbierok.

Adam Hnojil