Stále expozície vo Volkskunstmuseum

Neistý život

Komplikácie pri pôrode, nevysvetliteľné choroby alebo úraz pri práci – život v ranom novoveku skrýval rôzne nebezpečenstvá a bol poznačený starosťami a strachom. Náboženské aj magické prostriedky a rituály mali chrániť pred každým nešťastím. Zbožný a bezúhonný život sa považoval za záruku, že človek prežije „život po smrti“ v nebi, namiesto toho, aby čakal v „očistci“ na „Posledný súd“. Expozícia „Neistý život“ skúma predstavy o záhrobí a stratégie, ako sa vyrovnať so všetkými možnými hrozbami pre život. Vystavené predmety ukazujú, že viera a magia často kráčali ruka v ruke. Na detskej kolíske pri vchode sa tak na odvrátenie zla a chorôb nachádza monogram Márie a Krista, ale aj druidská noha (Drudenfuß). A na ruženci visí vedľa relikviára „fík“ ako ochrana pred zlým okom. Vešiak na utierky z druhej polovice 17. storočia zobrazuje na jednej strane krásnu princeznú, na druhej vychudnutú kostru. „Memento mori“ ako tento nadväzovali na náboženskú a filozofickú ideu vanitas a pripomínali ľuďom pominuteľnosť vlastnej existencie.

Erb-Gut. Študijná zbierka

Ať ide o bohato zdobené brúsne kamene z údolia Fassa, jemne spracované rohové výrobky zo Sterzingu alebo podrobne maľované drevené truhly z Zillertalu – jadro zbierky Tiroler Volkskunstmuseum vzniklo ako reakcia na nastupujúcu industrializáciu. Zameranie Tiroler Gewerbemuseum, založeného v roku 1888, bolo na mimoriadne kvalitné, umelecky vyhotovené alebo obzvlášť staré predmety. Zhromaždené predmety mali slúžiť nielen tirolským remeselníkom ako inšpirácia a vzor, ale zároveň mali ukázať zručnosť, pracovitosť a nápaditosť domáceho remesla. Spočiatku ich v dnešnom Euroregióne Tirol-Südtirol-Trentino zhromažďovali nákupcovia a zberatelia starožitností; v priestore „Erb-Gut. Študijná zbierka“ nájdeme množstvo predmetov k témam domácej výroby, remesla, sobáša a dedičského práva.

Stuben: Moje a predsa nie moje

Ať ide o porady, slávnosti alebo spomienky na mŕtvych – Stuben najskôr tvorili stred domáceho života na hradoch a v kláštoroch, neskôr v meštianskych a sedliackych domoch. Drevená izba s pecou kúrenou zvonku, prvýkrát písomne spomenutá na tirolskom území v 12. storočí, sa po roku 1500 stala hlavnou obytnou miestnosťou aj v sedliackych domoch. Stuben vystavené v Tiroler Volkskunstmuseum sa kúpili ako starožitnosti na začiatku 20. storočia a pri otvorení múzea v roku 1929 boli zabudované. Pri nákupe bol hlavný dôraz – rovnako ako pri jadre zbierky – na ich vek a kvalitu. Vidieť je preto 14 reprezentatívnych izieb, väčšinou z krčiem alebo zámočkov. Najväčšia časť pochádza z Južného Tirolska a Trentina, iba tri zo Severného Tirolska. Aby sa ich vývoj dal sledovať, na prvom poschodí nájdeme gotické a na druhom Stuben od renesancie po rokoko.

Kroje: Zdanie a skutočnosť

V priestore „Zdanie a skutočnosť“ je vidieť 48 drevených figurín, ktoré pre otvorenie Tiroler Volkskunstmuseum v roku 1929 vyrezal Virgil Rainer z Osttirolu pre takzvanú „sálu krojov“. Zostava predvádzaných krojov z konca 18. až konca 19. storočia vtedy nasledovala topografické usporiadanie, teda zaradenie podľa údolí. Farebné sviatočné šaty sa na konci 19. storočia stali obľúbenými medzi vzdelanými meštianmi. Ich romantický pohľad na vidiecke obyvateľstvo viedol k pokusom o oživenie a obnovu takzvaných „ľudových krojov“. Fotoateliér, rekonštruovaný pri vstupe do stálej expozície podľa historických vzorov z čias…