Kvety iných svetov. Anna Zemánková, Cecilie Marková, Marie Kodovská a českí spiritisti

Oddelenie neprofesionálneho umenia Sliezskeho múzea v Katoviciach už dlhé roky spolupracuje s početnými zahraničnými inštitúciami zaoberajúcimi sa fenoménom art brut. Tieto kontakty umožňujú prezentáciu vlastnej zbierky, ale aj predstavenie zbierok partnerských inštitúcií poľskej verejnosti. V roku 2025 to bola expozícia „Nie si sama. Outsiderky v umení“, a teraz máme možnosť oboznámiť vás s jednou z najzaujímavejších európskych zbierok art brut, ktorá sa nachádza v Múzeu umenia v Olomouci. Expozícia približuje predovšetkým v Poľsku málo známy jav spiritistického umenia, ktorého prejavom sú médijné kresby.

Výstava „Kvety iných svetov. Anna Zemánková, Cecilie Marková, Marie Kodovská a českí spiritisti“ je výberom diel sústredených okolo motívu kvetu, mimoriadne silne prítomného v olomouckej zbierke art brut. Kvety – po stáročia patriace k najmocnejším archetypom umenia – tu nie sú odrazom skutočnej prírody, ale predovšetkým projekciou vnútornej povahy, svojráznou „botanikou duše“. Sú hlboko intímne; stávajú sa metaforami, znakmi a symbolmi. Plnia úlohu poslov „iných svetov“ a obrazov odlišných rozmerov poznania. Vizuálne metamorfózy týchto svetov nadobúdajú nečakané, neraz snové a svojrázne formy, poznačené mimoriadnou silou výrazu.

Zvlášť výrazne sa to prejavuje v mimoriadnom fenoméne tzv. médijnej kresby. Rozsiahla kresliarska tvorba médií sa rozvíjala v rámci bohatej činnosti spiritistických spolkov v českých krajinách na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia. Jej rozkvet umožnila slobodnejšia a tolerantnejšia spoločenská atmosféra Čiech a Moravy, ako aj špecifické kultúrne podmienky, utvárané históriou regiónu. Rozsah tohto javu a jeho masový charakter pravdepodobne nemajú obdoby v európskom kontexte. Fenoménom boli tiež desiatky výstav médijných kresieb organizovaných spiritistickými spolkami po celej krajine až do roku 1938. Ich tvorba vzbudila záujem a obdiv umelcov ako Josef Čapek alebo Jan Zrzavý. V období neskorších totalitných režimov – nacistického a komunistického – však bola táto tradícia postupne zničená.

Tvůrcovia médijných kresieb, pochádzajúci prevažne z vidieckeho a malomestského prostredia, sa nepovažovali za skutočných autorov svojich diel. Považovali sa skôr za sprostredkovateľov – médiá. Ich práce vznikali v zvláštnom stave inšpirácie, pod vplyvom silného tvorivého impulzu a s pocitom mimoriadneho spojenia s neviditeľnými zdrojmi, často označovanými menami duchov, niekedy aj názvami známych alebo neznámych planét. Pod kresbami zaznamenávali zvyčajne dobu trvania onoho „spojenia“, počas ktorého bolo dielo vytvorené. Neboli psychicky chorými ani sociálne vylúčenými osobami. Ich tvorba vychádzala z ideálov spiritualizmu. Treba poznamenať, že princíp slobodného automatizmu, prítomný v týchto dielach, predstavuje tiež jeden zo základov surrealistického umenia.

Na výstave je prezentovaný výber diel vzniknutých v priebehu celého 20. storočia viac ako dvadsiatimi tvorcami, vrátane anonymných autorov, ale aj tak známych ako Anna Zemánková, Cecilie Marková či Josef Kotzian.

Jedným zo základných kritérií výberu diel bola ich nepopierateľná umelecká hodnota a presvedčivá autenticita – vlastnosti, ktoré tvoria mimoriadnu silu a význam tejto neobyčajnej tvorby.