Kvety iných svetov. Anna Zemánková, Cecilie Marková, Marie Kodovská a českí špiritisti

Oddelenie neprofesionálnej plastiky Sliezskeho múzea v Katoviciach už mnoho rokov spolupracuje s početnými zahraničnými inštitúciami zaoberajúcimi sa fenoménom art brut. Tieto kontakty dávajú možnosť prezentácie vlastnej zbierky, ale aj ukážky zbierok partnerských inštitúcií poľskej verejnosti. V roku 2025 to bola expozícia „Nie si sama. Outsiderky v umení“, v súčasnosti máme možnosť predstaviť vám jednu z najzaujímavejších európskych zbierok art brut, ktorá sa nachádza v Múzeu umenia Olomouc. Expozícia predovšetkým približuje v Poľsku málo známy fenomén špiritistického umenia, ktorého prejavom sú médijné kresby.

Výstava „Kvety iných svetov. Anna Zemánková, Cecilie Marková, Marie Kodovská a českí špiritisti“ je výberom diel sústredených okolo motívu kvetu, ktorý je v olomouckej zbierke art brut mimoriadne silne prítomný. Kvety – po stáročia patriace medzi najmocnejšie archetypy umenia – tu nie sú odrazom skutočnej prírody, ale predovšetkým projekciou vnútornej povahy, akousi „botanikou duše“. Sú hlboko intímne; stávajú sa metaforami, znakmi a symbolmi. Plnia úlohu poslov „iných svetov“ a obrazov odlišných dimenzií poznania. Vizuálne metamorfózy týchto svetov nadobúdajú neočakávané, často snové a zvláštne formy, poznačené výnimočnou silou výrazu.

Obzvlášť výrazne sa to prejavuje v mimoriadnom fenoméne tzv. médijnej kresby. Rozsiahla kresliarska tvorba médií sa rozvíjala v rámci bohatej činnosti špiritistických spolkov v českých krajinách na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia. Jej rozkvet umožnila slobodnejšia a tolerantnejšia spoločenská atmosféra Čiech a Moravy, ako aj špecifické kultúrne podmienky, formované históriou regiónu. Rozsah tohto javu a jeho masový charakter pravdepodobne nemajú v európskom kontexte obdobu. Fenoménom boli aj desiatky výstav médijných kresieb organizovaných špiritistickými spolkami po celej krajine až do roku 1938. Ich tvorba vzbudila záujem a obdiv umelcov ako Josef Čapek či Jan Zrzavý. V období neskorších totalitných režimov – nacistického a komunistického – však táto tradícia bola postupne zničená.

Tvvorcovia médijných kresieb, pochádzajúci predovšetkým z vidieckeho a malomestského prostredia, sa nepovažovali za vlastných autorov svojich diel. Považovali sa skôr za prostredníkov – médiá. Ich diela vznikali v špeciálnom stave inšpirácie, pod vplyvom silného tvorivého impulzu a s pocitom neobyčajného spojenia s neviditeľnými zdrojmi, často označovanými menami duchov, niekedy aj názvami známych alebo neznámych planét. Pod kresby zvyčajne zaznamenávali trvanie onoho „spojenia“, počas ktorého bolo dielo vytvorené. Neboli to duševne chorí ani sociálne vylúčení ľudia. Ich tvorba vyrastala z ideálov špiritizmu. Stojí za zmienku, že princíp slobodného automatizmu, prítomný v týchto dielach, predstavuje aj jeden zo základov surrealistického umenia.

Na výstave je prezentovaný výber diel vzniknutých v priebehu celého 20. storočia od vyše dvadsiatich tvorcov, vrátane anonymných autorov, ale aj takých známych ako Anna Zemánková, Cecilie Marková či Josef Kotzian.

Jedným zo základných kritérií výberu diel bola ich nespochybniteľná umelecká hodnota a presvedčivá autenticita – vlastnosti, ktoré tvoria výnimočnú silu a význam tejto mimoriadnej tvorby.

Diela prezentované na výstave pochádzajú zo zbierky Múzea umenia Olomouc.