Schindlerova továreň – príbehy miesta

Výstava rozpráva o tom, ako v bývalej administratívnej budove Deutsche Emailwarenfabrik (DEF), ktorú za nemeckej okupácie riadil Oskar Schindler, vzniklo jedno z najnavštevovanejších krakovských múzeí. Príbeh záchrany 1100 židovských zamestnancov DEF vďaka Schindlerovej pomoci je dnes známy po celom svete, popularizoval ho film Stevena Spielberga „Schindlerov zoznam“, adaptácia románu Thomasa Keneallyho „Schindlerova archa“. Samozrejme, ústrednou témou výstavy je príbeh z čias druhej svetovej vojny. Prostredníctvom fotografií, dokumentov, pôvodných predmetov a predovšetkým svedectiev pamätníkov sa návštevníci dozvedia, aká bola práca v továrni a ako vznikol slávny „zoznam“.

Toto miesto však nemá len jeden príbeh. Výstava predstavuje rôzne súvislosti a osudy konkrétnych ľudí a snaží sa tiež načrtnúť širší kontext udalostí spojených so Schindlerovou továrňou. Začiatkom rozprávania je vznik priemyslu na Zabłociu na prelome 19. a 20. storočia, úzko spätý s rozvojom železnice v tejto oblasti. Predtým, než Oskar Schindler prišiel do Krakova, tu pôsobila Prvá malopoľská továreň na smaltované a plechové výrobky „Rekord“. Schindler prevzal jej pozemok a premenil ho na podnik DEF, ktorý okrem iného vyrábal pre nemeckú armádu. História miesta súvisí aj s pádom britského lietadla „Liberator“, ktoré v auguste 1944 letelo na pomoc povstalcom vo Varšave a bolo zostrelené nad Zabłociom. Je to aj povojnová história Krakovských elektronických závodov „Telpod“, vznik hnutia „Solidarita“ a štrajk zamestnancov Telpodu počas stavu vojny. Je to tiež príbeh postupného úpadku priemyslu po roku 1989 a spoločenských zmien, ktoré sa na Zabłociu udiali v posledných rokoch. A napokon je to história zachránených vďaka Schindlerovi, ktorí sa roky usilovali pripomenúť muža, vďaka ktorému prežili Holokaust. Bez nich by určite nebolo filmu „Schindlerov zoznam“ a samotný príbeh by, rovnako ako mnohé iné, upadol do zabudnutia.