Umenie a remeslo. Krakov remeselníkov

Mesto, ktoré videlo svoj rozvoj v silnom remesle, sa od 14. storočia usilovalo zabezpečiť remeselníkom združeným v cechoch prednosť v prístupe k materiálom a výhradné právo výroby a predaja na území Krakova. Dbalo sa na kvalitu vzdelávania a vyrábaného tovaru, ktorý bol vizitkou mesta. Výmenou boli remeselníci povinní vyzbrojovať bašty a brániť mesto v prípade nebezpečenstva. Po zrušení povinnej príslušnosti k cechom v roku 1859 sa v Krakove o zvyšovanie kvality vzdelávania remeselníkov usilovali pedagógovia Muzeum Techniczno-Przemysłowe, kňaz Mieczysław Kuznowicz založil Zväz priemyselnej a remeselnej mládeže a v roku 1927 vznikla Remeselnícka komora.

Predstavíme predmety spojené s krakovskými remeselníkmi od 15. do 20. storočia, so zameraním na novovek, a sústredíme sa na profesie, ktoré sa na výstavách vystavujú zriedkavejšie, ako napríklad stolári, nožiari, cínari či výrobkyne umelých kvetov. Bude možné nazrieť do dielne hrnčiara z Garbar zo 16. storočia, pozrieť si hodinárske výrobky krakovských majstrov z 18. storočia – Jana Jakuba Lichtego a Johanna Gottfrieda Krosza – a perníkové formy z 19. storočia firmy Antoniego Rothego, ktorého špecialitami si pochutnávali Krakovčania.

S výučbou remeselníka, ako aj s príslušnosťou k cechovej organizácii súvisí farebná obradnosť a fascinujúce rekvizity. Na výstave vysvetlíme význam predmetov, ktoré sprevádzali remeselníkov v jednotlivých etapách učenia, na cechových zhromaždeniach a slávnostiach. Predstavíme „dobré mravy“, wilkomy, majstrovské kúsky, obesłania, pasyjki, lady, majstrovské kúsky, chorągwie, a tiež diplomy s premysleným dekórom.

Na začiatku výstavy prejdeme postupnými etapami remeselníckej profesijnej kariéry (I. Cech, II. Od učňa k majstrovi, III. V dielni), potom predstavíme cech ako organizáciu so súdnymi a volebnými funkciami (IV. Na zhromaždení a v krčme), ale aj zvyky sprevádzajúce zvolávanie na zhromaždenie a priebeh zasadnutí, ako aj spoločné hostinu. Výstava tiež rozpráva o metódach regulácie a kontroly remeselníckych výrobkov cechmi a mestom (V. Kontrola materiálov, mier a váh. Limity predaja) a o spoločenských aspektoch cechov ako náboženských bratstiev (VI. Náboženský život sa týka cechu). S náboženským, ale aj občianskym životom súvisia verejné vystúpenia remeselníkov tzv. pod korouhvou (VII. Sprievody a procesie. Reprezentácia). Na záver predstavíme príklady miestneho vlastenectva a občianskych postojov, ako aj prínosu pre kultúru a rozvoj krajiny (VIII. Podiel remeselníkov na dejinách mesta a národa).

O tom, ako vyzerá remeslo dnes a či zostali prvky, ktoré ho spájajú s dávnymi remeselníckymi organizáciami, sa dozviete z rozhovorov s krakovskými remeselníkmi.

Nezabudli sme ani na deti – po výstave ich prevedie myška Trudzia a pracovný list, ktorý usporiada získané informácie, ich povzbudí k samostatnej prehliadke.

Dôležitou súčasťou našej ponuky je vzdelávací program dopĺňajúci prezentované témy: prednášky, workshopy a prechádzky pre rôzne vekové skupiny – deti, dospelých, rodiny a seniorov – a pre osoby so zrakovým a sluchovým postihnutím.

Výstavu sprevádzajú publikácie. Pre záujemcov o hlbšie poznanie prezentovaných tém vznikol katalóg expozície, kým najmenší spolu s hrdinom knižky určenej pre nich, chlapcom Jankom, navštívia dielne dávnych remeselníkov: hrnčiara, cínara a obuvníka.