Nedotýkať sa!

Ako je možné „prehmatávať“ farebné textúry očami? Je povrch obrazu skutočne drsný – alebo len klame? Táto výstava sa venuje zmyslovému zážitku z obrazov, úplne bez fyzického kontaktu. Diela zaujmú nielen svojou vizuálnou prítomnosťou, ale aj spôsobom, akým ich materiály podnecujú predstavivosť. Otvárajú novú dimenziu vnímania, kde nejde len o videnie, ale aj o myšlienkové skúmanie materiálov a techniky.

• V 20. storočí prechádza umenie významnou zmenou: umelci a umelkyne čoraz častejšie siahajú po každodenných materiáloch. Okrem drahých olejových farieb, plátkového zlata alebo fresiek sa do umeleckej praxe dostávajú textílie, papierová hmota, kúsky dreva alebo latex. Hodnotné, auratické a trvácne – dlho ústredné kvality umenia – sa začínajú otriasať. Tento vývoj vedie k zásadnému prehodnoteniu materiality a k rozšíreniu klasického doskového obrazu.

• Adolf Frohner experimentuje s kolážovými rozšíreniami obrazov a z nich vyvíja svoje „materiálové obrazy“. Dielo vystavené vo Fóre Frohner z roku 1960 nesie tento názov zámerne.

• Rudolf Polanszky posúva tento postup do extrému. Od 90. rokov 20. storočia s obľubou používa priemyselné materiály: plexisklo a akryl, hliník, zrkadlovú fóliu alebo kartón. Zbavuje ich ich pôvodného účelu a spája ich s umelou živicou, silikónom, drôtom, farbou alebo pigmentmi do nových štruktúr a asambláží. Vznikajú povrchy od lesklých cez matné až po zrkadlové, s komplexnými textúrami a efektmi. Jeho centrálna skupina diel „Reconstructions“ otvára vizuálne pole, ktoré pozýva divákov a diváčky ponoriť sa do materiality, preskúmať jej stopy a povrchy a zamyslieť sa nad priestorom, funkcionalitou a významom.

• Jakob Gasteiger používa farbu ako plastický, sochársky materiál. Hrebeňovou špachtľou ju nanáša v hrubej vrstve na plátno. Farba samotná sa stáva priestorom, povrchom, objektom. Reliéfne štruktúry sa dajú „cítiť“ očami.

• Výstava predstavuje jemný výber diel, ktorých materiálová kombinácia prebúdza túžbu sa ich dotknúť – ale práve to zostáva v múzeu zakázané. Umelci a umelkyne sa hrajú s efektom povrchu a ilúzie. Rozširujú tradičný doskový obraz a fotografiu rôznymi materiálmi alebo hyperrealistickým klamom. Na rozdiel od jarnej výstavy vo Fóre Frohner sa umeleckých diel v tejto expozícii nesmie dotýkať.

• Múzeá a výstavné siene uchovávajú umenie a kultúrne pamiatky, skúmajú ich význam a sprístupňujú ich všetkým. Akýkoľvek dotyk obrazov, dokumentov, fotografií, objektov atď. môže spôsobiť poškodenie odtlačkami prstov, vlhkosťou alebo odieraním. „Nedotýkanie sa“ je opatrenie na ochranu cenných, citlivých a historicky významných objektov pre budúce generácie.

Umelci a umelkyne: Bettina Beranek, Max Böhme, Tone Fink, Adolf Frohner, Jakob Gasteiger, Rudolf Goessl, Rudolf Polanszky, Wolfgang Raffesberg, Clemens Wolf

Kurátorka: Elisabeth Voggeneder