Nedotýkať sa!

Ako je možné „ohmatávať“ farebné textúry očami? Je povrch obrazu skutočne drsný – alebo len klame? Táto výstava sa venuje zmyslovému zážitku obrazov, úplne bez fyzického kontaktu. Diela ohromujú nielen svojou vizuálnou prítomnosťou, ale aj spôsobom, akým ich materiály podnecujú predstavivosť. Otvárajú novú dimenziu vnímania, v ktorej nejde len o videnie, ale aj o myšlienkové skúmanie materiálov a techniky.

V 20. storočí prechádza umenie významnou zmenou: umelci a umelkyne čoraz častejšie siahajú po každodenných materiáloch. Okrem drahej olejovej farby, zlata či fresky sa do umeleckej praxe dostávajú textílie, papier-mâché, kusy dreva či latex. Cenné, auratické a trvalé – dlho centrálne kvality umenia – sa otriasajú v základoch. Tento vývoj vedie k zásadnému prehodnoteniu materiality a k rozšíreniu klasického doskového obrazu.

Adolf Frohner experimentoval skoro s kolážovitými rozšíreniami obrazov a z nich vyvinul svoje „materiálové obrazy“. Dielo z roku 1960 vystavené vo Forum Frohner nesie tento názov zámerne.

Rudolf Polansky posúva tento postup do extrému. Od 90. rokov 20. storočia s obľubou používa priemyselné materiály: plexisklo a akryl, hliník, zrkadlovú fóliu alebo kartón. Zbavuje ich pôvodnej účelovosti a spája ich s umelou živicou, silikónom, drôtom, farbou alebo pigmentmi do nových štruktúr a asambláží. Vznikajú tak povrchy od lesklých cez matné až po zrkadlové, s komplexnými textúrami a efektmi. Jeho ústredná skupina diel „Reconstructions“ otvára vizuálne pole, ktoré pozýva divákov, aby sa ponorili do materiality, preskúmali jej stopy a povrchy a zamysleli sa nad priestorom, funkčnosťou a významom.

Jakob Gasteiger používa farbu ako plastický, sochársky materiál. Hrebeňovou špachtľou ju nanáša v hrubej vrstve na plátno. Farba sama sa stáva priestorom, povrchom, objektom. Reliéfne štruktúry sa dajú „cítiť“ očami.

Výstava predstavuje jemný výber diel, ktorých materiálová kombinácia vzbudzuje túžbu sa ich dotknúť – ale práve to zostáva v múzeu zakázané. Umelci a umelkyne sa hrajú s efektom povrchu a ilúzie. Rozširujú tradičný doskový obraz a fotografiu pomocou rôznych materiálov alebo hyperrealistického klamu. Na rozdiel od jarnej výstavy vo Forum Frohner sa umeleckých diel v tejto expozícii nemožno dotýkať.

Múzeá a výstavné siene uchovávajú umenie a kultúrne statky, skúmajú ich význam a sprístupňujú ich všetkým. Každý dotyk obrazov, dokumentov, fotografií, objektov atď. môže spôsobiť poškodenie odtlačkami prstov, vlhkosťou alebo oderom. „Nedotýkanie sa“ je opatrenie na ochranu cenných, citlivých a historicky významných objektov pre budúce generácie.

Umelci a umelkyne: Bettina Beranek, Max Boehme, Tone Fink, Adolf Frohner, Jakob Gasteiger, Rudolf Goessl, Rudolf Polanszky, Wolfgang Raffesberg, Clemens Wolf

Kustódka: Elisabeth Voggeneder