Phyllida Barlow

Phyllida Barlow (1944–2023) patrí k najvýraznejším sochárkam súčasného umenia. Jej pôsobivé, priestorovo rozsiahle inštalácie priťahujú medzinárodnú pozornosť. Výrazný je radikálne abstraktný jazyk foriem. Často objemné objekty spolu vytvárajú dystopicky pôsobiace prostredie. Barlow používa jednoduché materiály ako drevo, sadru, obväzy, plast alebo polyuretán. Povrchy sú väčšinou farebne upravené a pôsobia maliarsky spracované. Tvary sa javia ako zlomené, zložené, naskladané alebo navrstvené – vždy v napätí medzi monumentalitou a improvizovaným výrazom.

Barlowove inštalácie sa spájajú do hustých, vrstevnatých prostredí, ktoré pôsobia ako samostatné krajiny. Veľké, masívne konštrukcie sa tlačia do prechodov, blokujú vizuálne osi a vytvárajú pocit nestability a stiesnenosti. Vyvolávajú asociácie s mestskými ruinami. V mnohých Barlowových dielach rezonuje jej spomienka na povojnový Londýn poznačený vojnou.

Barlow sa stala známou najmä v roku 2017 vďaka svojmu príspevku pre britský pavilón na Biennale di Venezia, kde nanovo definovala priestor budovy masívnymi, čiastočne blokujúcimi štruktúrami. Tento neskorý, medzinárodný úspech, doplnený o veľké samostatné prezentácie, napríklad v Tate Britain v roku 2014, a rozsiahle retrospektívy, zviditeľňuje jej význam aj mimo národného rámca.

Umelecká tvorba Phyllidy Barlow sa vyznačuje neustálou túžbou experimentovať, výskumom materiálov a vzťahom k priestoru a dáva trvalé impulzy pre aktuálne formy plastického umenia. Výstavou v Kunsthalle Krems je Barlowovo dielo prvýkrát prezentované v Rakúsku v múzejnej retrospektíve. Výstava spája veľkoformátové inštalácie, jednotlivé sochy a modely (makety) s maľbami a dielami na papieri.

Kurátor: Florian Steininger