Neurobionika

Spojenia biologických systémov a umelých technológií nám pomáhajú lepšie pochopiť funkcie nášho mozgu. Napríklad rozhranie mozog-počítač má potenciál zlepšiť rehabilitáciu neurologických pacientov.

Mozog je fascinujúci orgán. Stovky rokov vedci študujú náš mozog, aby zistili, ako sú riadené všetky naše vedomé a nevedomé funkcie, ako cítime a vnímame, myslíme a rozhodujeme sa. Boli navrhnuté fantastické, lepšie a horšie fungujúce prístroje, aby sa o fungovaní mozgu dozvedeli stále viac.

Rovnako ako v iných technologických oblastiach, aj v neurológii sa v poslednom čase veľa zmenilo. Meracie prístroje sú presnejšie, objavujú sa nové metódy vizualizácie, je možné cielene pôsobiť na stále menšie bunkové štruktúry. Je dokonca možné komunikovať s pacientmi v kóme a snažia sa prísť na koreň chorobám, ako je Alzheimerova choroba, a veľkým tajomstvám inteligencie a vedomia.

Výsledky neurovedy sú už dlho inšpiráciou pre oblasť výskumu umelej inteligencie. Mnoho modelov strojového učenia je neurčito odvodených od ľudskej fyziológie. Takzvaný konektomový výskum skúma mozgy a nervové systémy živých bytostí a u jednoduchých organizmov, ako sú muchy a červy, ich už dokáže digitálne replikovať a preniesť do robotických systémov. Výsledky tohto výskumu dávajú nádej na rozhodujúce prelomové objavy v umelej inteligencii: repliky biologických nervových systémov sa všeobecne učia oveľa rýchlejšie a efektívnejšie ako tradičné modely strojového učenia.

Hoci robíme rýchly pokrok v oblastiach neurológie a biologicky inšpirovanej strojovej inteligencie, ľudský mozog je celkovo stále oveľa, mnohonásobne výkonnejší ako jeho strojový náprotivok.