Bahar Noorizadeh: In Mortua Manu / In A Dead Hand

Na jeseň pozvala galéria The Showroom íransko-kanadskú umelkyňu Bahar Noorizadeh, aby pracovala s jeho vnútornými aj vonkajšími priestormi a predstavila dva navzájom prepojené projekty, ktoré budú jej doteraz najvýznamnejšou prezentáciou vo Veľkej Británii.

Noorizadeh vníma fasádu galérie ako portál do svojej novej detektívnej videohry. Obal okolo budovy The Showroom zachytáva krajinu tejto hry, ktorú možno hrať prostredníctvom konzoly, ktorá bude počas nasledujúceho roka objazdovať štvrť. Svet, do ktorého nás Noorizadeh pozýva vstúpiť, rekonštruuje mnohohlasé dejiny Church Street a jej okolia prostredníctvom psychourbánnych priestorov s architektúrou plávajúcou vo vzduchu, podzemnými policajnými stanicami, zasypanými podzemnými dráhami a roztrieštenými ulicami.

Tento herný svet čerpá z ústnych dejín a spomienok, ktoré s umelkyňou zdieľali miestni obyvatelia, z výskumu v archíve a knižnici The Showroom, z 3D skenov a zvukových nahrávok z prechádzok po štvrti a z 3D modelov vytvorených z obrazov miest a architektúry, ktoré boli dávno zbúrané, no stále žijú vo virtuálnej pamäti Church Street. Noorizadeh sa vžíva do úlohy detektíva: pri prechádzkach po štvrti si do vreckového zápisníka zapisuje pozorovania a stopy k jednej symbolickej vražde a pýta sa, kde a ako sa veci pokazia, keď krivdy, ktoré trpia vyvlastnení, sú neriešiteľné, dlhotrvajúce, anonymné a všemocné. Modulárna štruktúra hry zostáva otvorená a prírastková, do deja budú v budúcnosti pridávané nové kapitoly a hádanky.

In Mortua Manu / In A Dead Hand je koncipované ako vyvíjajúce sa sprisahanie, poháňané záujmom o gamifikáciu ako mechanizmus kontroly, informácie ako mestské médium, obeť ako spoločenskú podobu financií a konšpiráciu ako spôsob orientácie v tomto teréne. Neskorý marxistický myslitieľ Michael Parenti tvrdil, že systémová analýza a konšpirácia sa navzájom nevylučujú. Jeho tézu možno dnes aktualizovať v čase, keď gamifikácia každodenného života (pod zástavou „participácie“) a zahltenie informačnej sféry AI slopom sploštia spoločenské na súbor vzorcov pripravených na konšpiračné rozprávanie.

Názov diela pripomína latinskú právnickú frázu ‘In Mortua Manu’, čiže „v mŕtvej ruke“, teda majetok držaný tak, akoby ho vlastnila nesmrteľná entita, napríklad korporácia alebo náboženská inštitúcia, čím je tento majetok trvalo a neodcudziteľne vo vlastníctve tejto entity. S týmto na pamäti dielo sleduje prebiehajúci rozvoj, prekategorizovanie a gentrifikáciu okolia The Showroom a spochybňuje pojem verejného priestoru v podmienkach rýchlej finančnej premeny Veľkej Británie.

Ďakujeme miestnym obyvateľom Sue Davies, Richardovi Fentimanovi, Denisovi Kanovi, Samovi Curtisovi, Roye Lacey a Glenys Arthur za čas a úsilie, ktoré tomuto procesu venovali. Živé skice týchto rozhovorov zachytila ilustrátorka Amrit Ruprai. Videohra bola vyvinutá a produkovaná v spolupráci s vývojárom hier Alexandrem Pinom a asistentom programovania Ralphom McCoyom, hudbu umelkyňa vytvorila v prostredí Pure Data, open source programovacom jazyku, a použila aj hudbu s voľnou licenciou z netlabelu GOSUB10.