Storočie relativity II

Expozícia predstavuje zložitý príbeh prelínania rôznych, často protichodných umeleckých štýlov na pozadí viacmenej lineárnej časovej osi. Dôraz je kladený predovšetkým na maliarske a sochárske diela, ktoré návštevníkom približujú základné prúdy a tendencie českého moderného umenia v sledovanom období. Výrazným špecifikom druhej časti expozície je zasadenie českého povojnového umenia do širšieho stredoeurópskeho výtvarného kontextu.

Umenie prvej polovice 20. storočia

Výstavný priestor Mansarda je vyhradený umeniu prvej polovice 20. storočia. Úvod expozície zachytáva doznievanie impresionizmu a symbolistických tendencií na začiatku storočia. Jej hlavným ťažiskom je však dôkladná a bohatá prezentácia moderných smerov od expresionizmu, kubizmu a kuboexpresionizmu až k civilizmu. Expozícia neopomína ani abstraktné prejavy a surrealizmus z prelomu dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia. Jej záver patrí tvorbe umelcov Skupiny 42. Osobitná pozornosť je venovaná aj modernej krajinomaľbe, ktorej najvýraznejšie ukážky tiež, hoci iným výtvarným jazykom, vystihujú atmosféru doby svojho vzniku.

Úplne unikátnu časť expozície tvorí súbor komorných diel jednej zo zakladateľských osobností európskej abstrakcie, olomouckého rodáka Adolfa Hölzela, ktorý múzeum získalo vďaka veľkorysému daru berlínskych zberateľov Heinza a Moniky Röthingerových.

Audio sprievodca expozíciou Storočie relativity II

Druhú polovicu 20. storočia a začiatok 21. storočia

Druhú časť expozície, umiestnenú v Obrazárni, má ambíciu priblížiť divákom v koncentrovanom prehľade najvýznamnejšie výtvarné tendencie od skončenia druhej svetovej vojny až do záveru 20. storočia, s niekoľkými presahmi do storočia súčasného. Expozíciu uvádzajú ukážky tvorby významných solitérov päťdesiatych rokov a autorov, ktorí nadväzovali na predvojnovú avantgardu. Nasleduje povojnové abstraktné umenie, teda diela spojené s rôznymi podobami gestickej a štrukturálnej abstrakcie. Z mnohých protichodných tendencií šesťdesiatych rokov sú predstavené ukážky neokonštruktivizmu, kinetizmu a tzv. novej geometrie, ktorá sa ďalej rozvíjala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Na túto časť logicky nadväzujú diela koncepčného charakteru zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, doplnené prostredníctvom filmovej slučky vybrané príklady akčného umenia.

V kontraste k týmto polohám stoja maliarske a sochárske diela tzv. novej figurácie, českej grotesky a neskoršej existenciálnej figurácie sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Predposledná časť expozície patrí postmoderným prejavom, ktorých vplyv sa zreteľne premietal aj do umenia nasledujúcich dekád. Oproti pôvodnej expozícii z rokov 2013 – 2025 je nová podoba rozšírená, v nadväznosti na prvú časť stálej expozície, aj o diela zachytávajúce vývoj povojnového krajinárstva a ďalšie rozmanité umelecké prístupy k vzťahu k prírode.

Ako už bolo spomenuté, v Obrazárni nie je predstavené iba české umenie. V súvislosti s dlhodobým akvizičným úsilím spojeným s projektom Stredoeurópskeho fóra Olomouc (SEFO), ktorého budova bude v nasledujúcich rokoch realizovaná ako prístavba k existujúcemu Múzeu moderného umenia, je české povojnové umenie zasadené do širších umeleckých súvislostí. Medzinárodný kontext ukazuje, že umenie vznikajúce v obdobných politických, kultúrnych a spoločenských podmienkach zdieľa mnohé spoločné rysy, zároveň však nemožno prehliadnuť svojbytnosť jednotlivých prejavov vyrastajúcich z lokálnych špecifík.

Haptický chodník

Súčasťou expozície je aj edukačný projekt Haptický chodník: Na dotyk bližšie k umeniu, ktorého autorkou je Denisa Tessenyi, ktorý sprístupňuje vybrané plastické diela zo zbierok Múzea umenia Olomouc prostredníctvom 3D tlačených modelov, haptických prvkov a slovných popisov. Návštevníkom v predsálí expozície a susednom priestore CEAD umožňuje poznávať umenie nielen zrakom, ale aj hmatom a multisenzorickými zážitkami. Určený je predovšetkým ľuďom so zrakovým postihnutím, využiť ho však môžu všetci, ktorí chcú objavovať umenie bez bariér a novými spôsobmi.

Storočie relativity II

AUTORI A KURÁTORI: Štěpánka Bieleszová (1900–1946), Štěpánka Bieleszová, Ladislav Daněk (1947–2000+)

JAZYKOVÁ REDAKCIA A PREKLADY: Hana Havlíčková, Zuzana Henešová

GRAFICKÝ DIZAJN: Petr Šmalec, Kateřina Manková

PRIESTOROVÉ RIEŠENIE A INŠTALÁCIA: Vlastimil Sedláček, Michal Soukup, Filip Šindelář, Radka Žáková

PRÍPRAVA EXPONÁTOV: Jakub Barna, Veronika Langer Klimszová, Anna Píšťková, Gabriela Polívková

HAPTICKÝ CHODNÍK: Katedra tyflopedie Univerzity Palackého v Olomouci, Lektorské oddelenie MUO

EDUKAČNÉ PROGRAMY: David Hrbek, Denisa Tessenyi

ROZPRÁVANIE ZO STÁLEJ EXPOZÍCIE (STORYTELLING)