Jitka Píšová: Obrazy dialógu

Dialóg nezačína až vo chvíli, keď niekto prehovorí. Vzniká už tým, ako sa tvárime, čo zamlčíme, komu prikyvujeme a čo si medzitým šepkáme sami sebe. V týchto obrazoch sa stretávajú hráči, kravatáci, masky aj chvíle pri jednom stole, a zrazu je jasné, že medzi dvoma nebýva len vzdialenosť, ale celé malé vnútorné divadlo. Ľudia sa totiž rozprávajú stále: očami, ramenami, tichom aj výrazom, ktorý občas prezradí viac, než bolo v pláne. A mnohokrát ten najživší rozhovor neprebieha s tým druhým, ale vo vnútri, medzi „áno“, „nie“ aj tým, čo sa nachádza niekde uprostred. Dialóg je tak niekedy stretnutie, inokedy súboj a občas len veľmi zdvorilá preťahovaná o to, kto ustúpi prvý. Potom stačí jediný pohľad a je povedané viac než dosť.