Gotika vo Veľkopoľsku 1936/2026

Výstava „Gotika vo Veľkopoľsku 1936/2026“ rozpráva o expozícii, ktorá sa konala v budove nášho múzea v roku 1936. „Veľkopoľská gotická plastika“ bola vtedy prvou samostatnou prezentáciou stredovekých sôch a malieb v Muzeum Wielkopolskie a jednou z prvých výstav tohto druhu v Poľsku. Bude to príbeh o tom, ako sa za 90 rokov zmenil náš pohľad na stredoveké umenie, a zároveň jedinečná príležitosť vidieť gotické sochy a maľby zblízka, aj tie, ktoré bežne stoja v kostoloch po celom Veľkom Poľsku.

Študenti-organizátori výstavy počas študijnej cesty, Mníchov 1935. Spodný rad zľava: Kazimierz Kowalski, Szczęsny Dettloff, Kazimierz Alkiewicz, Halina Niklewicz, Katarzyna Pajzderska, Barbara Dembińska, Halina Waga. Horný rad zľava: Gwido Chmarzyński, Janusz Rejman, Przemysław Michałowski, Janusz Powidzki (drepí), Eugeniusz Krygier, Zdzisław Kępiński; Audiovizuálny archív Fakulty umenovedy

Vedecký kvas a študentské priateľstvo

Za organizáciou výstavy „Veľkopoľská gotická plastika“ v roku 1936 stáli dvadsiatnici študenti dejín umenia Poznanskej univerzity, pracujúci pod vedením svojho majstra, kňaza prof. Szczęsnego Dettloffa.

Nadšení mladí bádatelia vyrazili do terénu za hľadaním gotických pamiatok. Navštívili viac ako 150 kostolov poznanskej diecézy a v mori 100 z nich objavili zabudnuté diela gotickej plastiky. Tak sa začala nová kapitola výskumu stredovekého regionálneho dedičstva.

Dva momenty v čase, dva pohľady na gotiku

Výstava „Gotika vo Veľkopoľsku 1936/2026“ sa skladá z dvoch častí: archívnej a historickej.

Prvá časť nás prenáša v čase do Veľkopoľska roku 1936. Rozpráva príbeh prelomovej expozície „Veľkopoľská gotická plastika“ a približuje povojnové osudy predmetov. Je východiskom pre rozprávanie o meniacich sa metódach výskumu, spôsoboch chápania stredovekého umenia a prístupoch k ochrane pamiatok.

Druhá časť dáva hlas samotným pamiatkam, ktoré po deväťdesiat rokov žili vlastným životom: niektoré boli premaľované, iné naopak oslobodené spod hrubých vrstiev neskorších zásahov.

Výstava „Veľkopoľská gotická plastika“, 1936; v popredí Halina Niklewicz v tretej výstavnej sieni; Archív Národného múzea v Poznani

Predmety v kulte, objekty v múzeu

Všetky diela predstavené na výstave vznikli s určitým zámerom: mali slúžiť náboženstvu, vysvetľovať tajomstvá viery a približovať k pravdám zapísaným v Biblii. Boli späté s konkrétnymi sakrálnymi priestormi a vpletené do rytmu liturgického roka.

V roku 1936, po skončení výstavy, sa osud väčšiny z nich zmenil. Z kostolných interiérov sa predmety dostali do múzejných sál. Toto zdanlivo jednoduché premiestnenie, uskutočnené predovšetkým s myšlienkou na ich ochranu, však zmenilo ich status aj spôsob fungovania.

Katalóg výstavy „Veľkopoľská gotická plastika“, 1936

Kościan, Zoslanie Ducha Svätého (retabulum); dielňa Majstra pentaptychu z Gościszowíc, 1507; sprístupnené vďaka láskavosti farnosti Panny Márie Nanebovzatej v Kościane

Búrlivé osudy gotických pokladov

Na výstave stavame vedľa seba dva rozdielne poriadky:

• Pamiatky, ktoré zostali v kostoloch, nesú stopy plynutia času, nabaľovaných zásahov, meniacej sa estetickej citlivosti a prispôsobovania sa premieňajúcim sa interiérom chrámov. Sú „živé“, pretože sú vpletené do rytmu súčasnej zbožnosti. Výstava je vzácnou príležitosťou pozrieť si ich zblízka.
• Objekty uchovávané v múzeách: ich čas sa v istom zmysle zastavil v roku 1936. Vytrhnuté z pôvodného kontextu dnes fungujú predovšetkým ako umelecké diela, ktoré bádatelia analyzujú z hľadiska štýlu, formy či autorstva.

Dnes, bohatší o nové poznatky a pokročilé konzervátorské metódy, sa na ne môžeme pozrieť znova.

**Kurátorka…