Fantom

vernisáž štvrtok 10.9.2026

komentovaná prehliadka 8.10. o 18. hodine

kurátor Tomáš Dvořák

Fantom, nová site-specific inštalácia vizuálneho umelca Hynka Alta, bude v pražskom Ateliéri Josefa Sudka zahájená 10. septembra 2026.

Projekt vznikol k 50. výročiu úmrtia Josefa Sudka a vracia sa do miesta fotografovho pôsobenia, skromnej drevenej stavby ukrytej za záhradným múrom na pražskom Újezde. Pôvodný objekt v minulosti vyhorel a bol strhnutý; budova, ktorá na mieste stojí dnes a hostí galériu, je jeho vernou replikou. Fantom sa vracia do momentu tesne pred touto demoláciou, k ruine vo chvíli jej zániku, a rekonštruuje ju ako fyzickú štruktúru aj metafyzický stav.

Ústredným prvkom výstavy je video vytvorené vo vnútri digitálnej rekonštrukcie ateliéru. Priestor bol vymodelovaný z dochovaných snímok vyhorenej stavby kombináciou fotogrametrie, ručného modelovania a textúrovania. Film vďaka tomu vykazuje znepokojujúcu blízkosť k obrazom, z ktorých vychádza: vidíme tie isté police, spadnuté trámy aj skrútené papiere, tentoraz však pootočené v priestore a nahliadané z uhlov, ktoré žiadny fotoaparát nikdy nezaznamenal. Vzniklo tak miesto zostavené výhradne z dokumentačných stôp vlastnej skazy. Práve v posune medzi fotografiou a jej digitálnou dvojnicou, známou a zároveň cudzou, indexikálnou aj syntetickou, sa celé dielo odohráva.

Priestorom ubieha jediný plynulý, neprerušený záber. Dráha kamery nebola animovaná ručne, ale algoritmicky generovaná. V priebehu filmu kamera postupne obýva rad rôznych tiel, z ktorých žiadne nie je videné. Následne zastavuje, zrýchľuje a mení výšku aj pozíciu, čím znejasňuje, čí pohľad vlastne sprostredkúva: zvieraťa, stroja, voyeura, alebo ducha. Ateliérom prechádza spôsobom, akým sa pamäť pohybuje miestom, ktoré už neexistuje, trpezlivo a bez tela.

Popri videu výstava predstavuje novú fotografickú prácu, ktorá nadväzuje na Sudkove portréty zahalených postáv. Východiskom je mužská figúra z kamenného súsošia Milenci (1961) od Evy Krskovej, ktorá dodnes stojí v pražskej Stromovke, parku, ktorý Sudek celoživotne fotografoval. Zahalená postava tu nevystupuje ako púhy subjekt, ale ako svedok: čo tkanina skrýva, nad tým zároveň bdie. Snímka koncipovaná ako priestorový objekt, skôr než ako plochá fotografia, sa odhaľuje len čiastočne a zvyšok si ponecháva pre seba. Závoj, narážajúci na leitmotív v Sudkovej tvorbe, sa stáva prahom medzi subjektom a zjavením a v deň výročia fotografovho úmrtia aj smútočnou rúškou. Zahalenie sa tak stáva samotnou podmienkou akéhokoľvek zjavenia.

Fantom sa pohybuje na rozhraní archeológie a simulácie, medzi indexikálnou stopou analógovej fotografie a spektrálnou logikou 3D obrazu. V nadväznosti na Prízraky Marxa Jacquesa Derridu a pojem „syntetického obrazu“ Davida Claerbouta sa projekt pýta, čo zostáva, keď obraz prestáva byť svedectvom. S minulosťou nenakladá nostalgicky, ale pristupuje k nej ako k aktívnej, živej vrstve formujúcej náš pohľad, a skúma, ako prízračnosť pretrváva ako štrukturálna podmienka samotného vnímania.