Pamiatky kamenárstva v Čechách od 11. do 19. storočia

Expozícia je do odvolania UZAVRETÁ.

Expozícia Lapidária Národného múzea, nazvaná „Pamiatky kamenárstva v Čechách od 11. do 19. storočia“, oboznamuje návštevníka v úvodných vitrínach so spôsobom ťažby, s užitím a spracovaním hornín využívaných pre kamenárske práce a s starostlivosťou o poškodené kamenné artefakty.

V ďalších sálach prezentuje v chronologickom slede od konca 11. do konca 19. storočia pamiatky pochádzajúce z rúk obyčajných i vynikajúcich kamenárov a priemerných i najlepších sochárov. Nájdeme tu architektonické články prosté i náročne zdobené, ako stĺpiky, okná, portály, svorníky, klenáky, chrliče, fiály, konzoly, baldachýny, ďalej ryté i reliéfne náhrobky, vodné nádrže a fontány, pamätné dosky, reliéfy, záhradné vázy a sochy, súsošia a pomníky atď.

Medzi exponátmi sú mnohé diela, ktoré patria medzi najkvalitnejšie umelecké prejavy v dejinách českého výtvarného umenia. Spomeňme aspoň najznámejšie z nich: tympanón z Oldříše, najstarší monumentálny reliéf v českých zemiach (kat. č. 51), nádherný a historicky cenný detský náhrobok Přemyslovny Guty II. (75), tzv. kouřimské Ivy, najstaršiu dochovanú priestorovú skulptúru z českého územia (76), súbor rytých náhrobkov z Ostrova u Davle (95-103), vynikajúce skulptúry z hute Petra Parléřa, zdobiace pôvodne Staromestskú mosteckú vežu (179-186), torzo populárneho Bruncvíka z Karlovho mosta (215), časti renesančnej Krocínovej kašne zo Staromestského námestia (251), zvyšky najstaršieho mariánskeho stĺpa v Čechách, vytvoreného Janom Jiřím Bendlem v roku 1650 pre Staromestské námestie (276-288), jazdecký pomník sv. Václava od toho istého autora, určený pre pražský Konský trh, dnešné Václavské námestie (295), niekoľko súsoší zdobiacich pôvodne Karlov most, vytvorených Ottaviom Mostom, Janom Brokofom, Matějom Václavom Jäckelom, Ferdinandom Maxmiliánom Brokofom a Matyášom Bernardom Braunom (301, 314, 315, 319-321).

Medzi ďalšie vynikajúce diela patrí pozlátená socha Panny Márie z morového stĺpa na Hradčanskom námestí od F. M. Brokofa (334), Brüderleho figurálna kašna z Lorety (354), klasicistické sochy Ignáca Františka Platzera z pražského paláca Goltz-Kinských (377-380), empírová kašna z Uhelného trhu v Prahe od Františka Xavera Lederera (383), tzv. Podomek od Josefa Malínského (388) či figurálne náhrobky od Václava Prachnera (390-391). Pozoruhodné sú aj dva z najstarších pražských bronzových pomníkov, oslavujúce cisára Františka I. a maršala Radetského, diela bratov Maxov (399 a 404).

Pamiatky sústredené v Lapidáriu Národného múzea pochádzajú väčšinou z budov zborených počas veľkej asanačnej vlny, ktorá zasiahla Prahu na prelome 19. a 20. storočia. Mnohé kusy sú z opravovaných kostolov, niektoré boli zo svojich miest odstránené, lebo stratili svoju pôvodnú funkciu (kašne, pomníky), mnohé boli poničené prírodnými katastrofami či jednoducho zostarli a boli pre zlý stav nahradené kópiami.

Významné celky boli získané archeologickým výskumom vedeným múzeom (Ostrov u Davle, Vyšehrad), niektoré kusy pochádzajú aj z náhodných nálezov v teréne. V súčasnej dobe, keď vplyvom zhoršeného klimatu kamenné pamiatky chátrajú rýchlo vzrastajúcim tempom, sa do Lapidária dostávajú predovšetkým ohrozené originály, nahradzované na mieste kópiami. V roku 1997 bolo Lapidárium v medzinárodnej súťaži zaradené medzi 10 najkrajších múzejných expozícií v Európe.

Expozíciu odborne spravuje Oddelenie starších českých dejín Historického múzea Národného múzea.