Sály minerálov

Sála minerálov | Sála meteoritov | Sála luminiscencie | Nerastné bohatstvo Čiech

Sála minerálov

Expozícia s názvom Sál minerálů je umiestnená na prvom poschodí Historickej budovy Národného múzea vedľa Pantheonu. Predstavuje viac ako 4 000 predmetov zo zbierky, ktorá celkovo počíta neuveriteľných 100 000 minerálov z celého sveta. Táto zbierka je v Národnom múzeu najstaršia a jej neustále rozširovanie prebieha už viac ako 200 rokov. Tie najzaujímavejšie a najkrajšie minerály sú vystavené v pôvodných tzv. Schulzových vitrínach, ktoré získali svoj názov po architektovi Historickej budovy Národného múzea Josefovi Schulzovi. V expozícii je možné spozorovať napríklad niekoľko podôb zlata, striebra, diamantov alebo grafitov vo svojej surovej forme.

Okrem iného je možné vidieť aj asi stovku minerálov pochádzajúcich od jedného zo zakladateľov Národného múzea grófa Kašpara Šternberka a desiatky ukážok od takých osobností, ako boli knieža Klemens Metternich, opát strahovského kláštora Jeroným Josef Zeidler či prvý zamestnanec Národného múzea mineralóg František Xaver Zippe. Celá expozícia je usporiadaná podľa chemického zloženia jednotlivých minerálov rovnako ako pred viac ako 100 rokmi.

Zaujímavosti zo Sály minerálov

• Zbierka minerálov patrí k najstarším zbierkam Národného múzea.
• S viac ako 100 000 minerálmi ide o najväčšiu zbierku Českej republiky.
• Celkovo bola obmenená viac ako tretina všetkých pôvodne vystavených minerálov.
• Ide o výber toho najzaujímavejšieho, čo sa v zbierke nachádza.
• Vystavených je iba 4 % z celkovej zbierky.
• Nové popisky sú v pôvodnom pozlátenom fonte.
• Všetky minerály boli pred vystavením odborne vyčistené.
• Na svete bolo doposiaľ popísaných viac ako 5 500 minerálnych druhov, avšak vystavených je ich iba 700.

Sála meteoritov

Expozícia Sál meteoritů nadväzuje na susednú Sálu minerálov a na Sálu luminiscencie, respektíve Okna do praveku – štvrtohory. Okrem meteoritov, ktoré v miestnosti prevládajú, zahŕňa expozícia aj tektity, a to ako zahraničné, tak české vltavíny, ďalej pozemské horniny a impaktity (horniny pozmenené dopadom veľkého meteoritu). Všetky exponáty sú inštalované v pôvodných reštaurovaných vitrínach z roku 1893 s repasovaným vnútorným priestorom. Vitríny sú umiestnené súvisle pri stenách takmer po celom obvode výstavnej sály. Uprostred miestnosti sa nachádza dominantná, taktiež pôvodná – historická, šesťboká vitrína s ukážkami veľkých meteoritov, na ktorej je postavená bronzová busta Karla Vrbu, zakladateľa zbierky meteoritov Národného múzea. Centrálnej vitríne dominuje 69 kg ťažký celotvar meteoritu Canyon Diablo, ďalej sú v nej dosky a odrezy meteoritov Toluca, Mount Joy, Gibeon, Tamarugal a veľký kus pieskovca so zarasteným vltavínom z pieskovne Vrábče.

Subdominantou sály je podstavec s argentínskym meteoritom Campo del Cielo, ktorý váži úctyhodných 83 kg. Meteorit je na podstavci umiestnený voľne, teda nezakrytý, aby sa ho návštevníci mohli dotýkať. Ďalším samostatným prvkom miestnosti je horizontálna vitrína s vybranými 155 podsvietenými ukážkami českých a moravských vltavínov z 29 nálezísk.

V expozícii je vystavených 440 ukážok meteoritov z celkových 530 položiek, ktoré celá múzejná zbierka zahŕňa. Dve úvodné vitríny obsahujú predovšetkým texty a obrázky uvádzajúce problematiku meteoritov, impaktitov a tektitov. Okrem toho sú venované dvom historickým pozorovaným pádom meteoritov, ktorými sú Ensisheim (Francúzsko 1492) a Mauerkirchen (Rakúsko 1768). Oba tieto meteority sú predstavené aj v podobe fyzických ukážok.

V ďalších desiatich vitrínach sú predstavené meteority usporiadané systematicky, teda postupne meteority nediferencované („nezrelé“: chondrity uhlíkaté a obyčajné) a diferencované („zrelé“: achondrity, mesosiderity, pallasity a železa). Medzi chondritami by návštevník nemal prehliadnuť predovšetkým mimoriadne peknú ukážku slávneho uhlíkatého chondritu Orgueil, ktorý dopadol v roku 1864 vo Francúzsku. Pozornosť určite neuniknú ani štyri ukážky marťanských meteoritov alebo dva lunárne meteority. Medzi pallasitmi určite zaujmú štyri meteority Krasnojarsk. Vystavené kamene sú v celej expozícii preložené tabuľkami s vysvetľujúcimi textami a obrázkami.

Jedna vitrína je venovaná meteoritom s rodokmeňom, t. j. takým, ktoré majú vypočítanú dráhu obehu v Slnečnej sústave a miesto pádu na Zem. Prednými odborníkmi na túto problematiku sú tradične českí astronómovia, počnúc Zdeňkom Ceplechou a jeho nasledovníkmi Pavlom Spurným a Zdeňkom Borovičkom. Vystavených je v tejto vitríne celkom desať ukážok meteoritov a ďalšie by mali pribudnúť v blízkej budúcnosti vďaka plánovaným novým akvizíciám do múzejnej zbierky a ďalším pôžičkám od Astronomického ústavu AV ČR.

Dve vitríny sú venované výhradne českým meteoritom (celkom 49 kusov), ktoré pochádzajú z celkom 18 oblastí ako napríklad Loket, Blansko, Tábor či Lysá nad Labem. Jedna vitrína je potom venovaná impaktitom (celkom 23 ukážok). Tu sú k videniu suevity, kärnait, trieštivé kužele, púštne sklá, irgizity a ďalšie impaktové horniny.

V nasledujúcich dvoch vitrínach je netradične na podstavcoch vystavených ďalších 81 ukážok najväčších a taktiež najkrajších českých a moravských vltavínov zo zbierky Národného múzea. Medzi nimi je napríklad vltavín zo Strpí (111 g) alebo moravský vltavín z Kožichovíc (235 g) (v celej expozícii je teda dohromady 236 vltavínov). Je tu aj najstarší zdokumentovaný vltavín v zbierke Národného múzea. Pochádza z Dolných Chrášťan a je posadený veľkou otvorenou bublinou na hranu plochého kamienka, s ktorým bol údajne nájdený. Vltavín získal v roku 1891 Josef Kořenský na Jubilejnej zemskej výstave v Prahe a odovzdal ho Národnému múzeu.

Dve vitríny sú venované aj zahraničným tektitom, medzi ktorými prevládajú indochinity, ale sú tu aj filipiníty, jawait, billitonity, australity, tasmanity, bediasity a georgiaity. V troch posledných vitrínach sú vystavené pozemské horniny. Tie vznikli postupnou premenou pôvodnej prahmoty, s ktorou sa dnes stretávame v podobe meteoritov – chondritov. Sú tu predstavené vybrané vzorky hornín, na ktorých možno dobre demonštrovať niektoré geologické procesy, v niekoľkých prípadoch sú tieto procesy stručne načrtnuté na priložených textových tabuľkách.

Sála luminiscencie

V komornej expozícii Sál luminiscence, umiestnenej medzi Sálou meteoritov a sálou Okna do praveku – štvrtohory, je predstavená pozoruhodná vlastnosť niektorých minerálov, a to ich interakcia s ultrafialovým svetlom. UV je ľudským zrakom neviditeľné, ale pri jeho dopade začnú niektoré druhy nerastov vyžarovať svetlo rôznych vlnových dĺžok, ktoré spozorovať môžeme. Tento jav je predstavený v tmavej expozícii, kde sa cyklicky strieda bežné osvetlenie s krátkovlnným a dlhovlnným UV žiarením. Vďaka tomu môžete zažiť prekvapivú podívanú hýriacu farbami.

Nerastné bohatstvo Čiech

Expozícia Nerastné bohatstvo Čiech je prístupná zo sály Okna do praveku – prvohory. Každý zo štyroch rohov sály Nerostné bohatství Čech je venovaný jednej surovine, v minulosti vo významnej miere ťaženej na území nášho štátu, teda zlatu, striebru, cínu a uránu. Vystavené sú tu predovšetkým minerály (asi 800 ukážok) z ložísk týchto kovov, a to tie najkrajšie, ktoré sa v zbierke Národného múzea nachádzajú. Vo vitríne venovanej zlatu sú prezentované ukážky zlata z Křepíc, Jílového a Roudného a niektoré doprovodné minerály ložísk zlata, v prípade cínu sú vystavené minerály z Horného Slavkova, Cínovca a Krupky. Vitríny venované uránu a striebru obsahujú výhradne minerály z ložísk Příbram a Jáchymov. V sále si môžete pozrieť aj výrobky zo zlata, striebra, cínu, uránového skla a predmety spojené s baníctvom.

Dominantu miestnosti tvorí vitrína umiestnená v jej strede. V nej sú vystavené ukážky uránovej rudy uraninitu z Jáchymova, cínovej rudy kasiteritu z Horného Slavkova, striebornej rudy proustitu z Jáchymova (unikátny, tzv. „cisársky proustit“ – rozmerná drúza darovaná múzeu cisárom Františkom I. v roku 1820), ďalej najväčší plech křepického zlata, nuget z Jílového a miska so zlatom vyrýžovaným z rieky Otavy.