Stála expozícia Hradnej stráže

V priebehu 16. storočia zabezpečovala ochranu panovníka na Pražskom hrade garda zložená z jazdných harcířů a peších trabantov. Na strážení Hradu sa podieľali aj príslušníci streleckého bratstva z pražských miest spolu s ďalším streleckým spolkom, známym ako Tovaryšstvo medzi mosty na Hrade pražskom. K ich základným úlohám patrila strážna služba pri bránach Hradu a dozor nad väzňami, ktorí boli držaní v spodných priestoroch Mihulky, Bielej veže a Daliborky. Po smrti cisára Rudolfa II. v roku 1612 a presídlení cisárskeho dvora z Prahy do Viedne význam Pražského hradu ako sídla českých kráľov rapídne upadal. Až do vzniku Hradnej stráže Československej republiky neexistoval v Prahe žiadny vojenský útvar zvlášť vyčlenený na jeho ochranu.

Po vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov v roku 1918 chýbali novej republike mocenské opory, predovšetkým armáda. Rozpad Rakúsko-Uhorska v posledných dňoch vojny však zastihol predstaviteľov najvýznamnejšej spolkového organizácie, Českej obce sokolskej, pripravených. Sokolovia vstúpili do dejín rodiaceho sa štátu okrem iného prevzatím čestnej úlohy stráže Pražského hradu.

V súvislosti s očakávaným návratom prezidenta T. G. Masaryka z exilu však bolo nutné situáciu vyriešiť dlhodobo. Vrchné veliteľstvo tak 6. decembra 1918 nariadilo, že československý peší pluk č. 28 postaví bezodkladne jednu pešiu rotu. Týmto dňom vznikla Hradná stráž. Vykonávala úplnú strážnu službu v sídle hlavy štátu a plnila tiež úlohu čestnej vojenskej jednotky so zvláštnym poverením pre vítanie významných osobností. V máji 1929 boli pri Hradnej stráži zavedené historizujúce rovnošaty vychádzajúce zo vzorov rovnošiat československých légií vo Francúzsku, Taliansku a Rusku.

Po okupácii republiky nemeckými vojskami 15. marca 1939 prevzal jej úlohy prvý prápor Vládneho vojska Protektorátu Čechy a Morava. Priamu právnu kontinuitu Hradnej stráže však držala strážna skupina prezidenta republiky v exile vo Veľkej Británii. V rokoch 1945–1948 bola Hradná stráž opäť budovaná podľa modelu, ktorý sa uplatnil v čase prvej republiky. Za komunistického režimu stratila Hradná stráž svoj elitný charakter a stala sa iba symbolickou jednotkou Ministerstva vnútra. Udalosti 17. novembra 1989 a následné spoločensko-politické zmeny potom priniesli Hradnej stráži celkom nové úlohy a postavenie.

Od prvých dní vo funkcii prezidenta sa Václav Havel zaoberal budúcim vývojom armády. S organizačnými zmenami začal priamo na Hrade, teda u Hradnej stráže. Už 30. januára 1990 schválilo Federálne zhromaždenie zákon o Hradnej stráži. Vrátila sa tak späť do postavenia, ktoré jej náležalo v rokoch 1918–1938. V súčasnej dobe je Hradná stráž samostatnou súčasťou ozbrojených síl Českej republiky a dôstojne nadväzuje na tradíciu československých légií.

Expozíciu pripravila Správa Pražského hradu, Vojenský historický ústav Praha a Hradná stráž.