Zbrojnica

STÁLA EXPOZÍCIA

Zbrojnica

Zbrojnica sa nachádza v gotických pivniciach hradu. V šiestich po sebe idúcich klenutých miestnostiach a priľahlej chodbe sú vystavené európske a orientálne zbrane z obdobia od 16. storočia po začiatok 20. storočia. V zbrojnici sú prezentované útočné a obranné zbrane určené na boj, ako aj poľovnícke, športové a súbojové zbrane.

K zaujímavým predmetom patria kati mečov, ktorými sa trestali zločinci. Na ich tupo zakončených čepeliach sú latinské výroky: IURIS VICTORIAE (Spravodlivosť zvíťazí) alebo – ako na meči mesta Pszczyna zo 17. storočia – RECTO FACIENDO NEMINEM TIMEAS (Konaním správnym nemusíš nikoho sa obávať). Dlhé zbrane predstavujú predovšetkým halapartne a partizány (16.–18. stor.), ktoré používala pechota a hradná stráž, a dlhé kopije jazdectva z 19. a 20. storočia. Zaujímavú skupinu tvoria aj poľovnícke a terčové kuše, niektoré zdobené vykladaním s figurálnymi výjavmi. Najstaršia z nich, renesančná, nesie dátum výroby: 1534.Najpočetnejšie zastúpené ručné strelné zbrane zahŕňajú karabíny, brokovnice a pištole so zápalnými mechanizmami knôtovými, kolieskovými, kresadlovými, kapslovými a ihličkovými. K najzaujímavejším patria bezpochyby malokalibrové, bohato vykladané brokovnice na lov vtáctva a drobnej zveri, nazývané podľa miesta výroby cieszynky. Pochádzajú z 2. polovice 17. storočia. Druhou veľkou skupinou zbraní sú sečné zbrane, predovšetkým vojenské. Popri včasných mečoch, rapieroch a špádach zo 16. a 17. storočia sú vystavené palaše, šable a tesáky z 18.–20. storočia, ktoré boli vo výzbroji jednotlivých európskych armád, vrátane poľskej (napr. šable vz. 1917, vz. 1921, vz. 1934).

Medzi obrannými zbraňami možno vidieť kompletnú rytiersku zbroj z okolo roku 1530, poľský husársky kyrys z konca 17. storočia, uzavreté prilby, moriony (16.–17. stor.) a prsné pancierové plechy a prilby kyrysníkov z 19. storočia. K zaujímavým predmetom spojeným s poľskou vojenskou tradíciou patrí pozlátený gorít s namaľovaným obrazom Čenstochovskej Panny Márie z čias Barskej konfederácie (1768–1772), ako aj dve pošvy k šabliam: jedna patriaca pszczynskému kniežaťu Fridrichovi Erdmannovi Anhalt-Köthen-Pless a druhá poľská, so strieborným krytom a erbom Nałęcz. V jednej z miestností zbrojnice sa možno oboznámiť s orientálnymi zbraňami, hlavne z 18. a 19. storočia. Vystavené sú tu okrem iného perzská zbroj, prilby, štíty a šable, turecko-balkánske pištole a džbány a japonské meče (katana) a samurajské zbroje.

Pomerne početne je vystavená novšia zbraň z 2. polovice 19. a 20. storočia. S obdobím prvej svetovej vojny, keď sa na zámku v Pszczyne nachádzalo nemecké veliteľstvo, súvisí výzbroj z tohto obdobia. Sú to závrutové pušky (jednorannové aj opakovacie), zaujímavý mínomet a ručný granátomet, dvojhlavňový guľomet a ťažký guľomet Fiat vz. 1914 a šable: rakúske, pruské, francúzske a ruské. K tejto dobe sa vzťahujú aj obrazy: Generálny štáb cisára Viliama II. na pozadí zámku (mal. A. R. Benno), portrét pszczynského kniežaťa Hansa Heinricha XV. von Hochberga, cisárovho adjutanta, a jeho manželky, kňažnej Daisy ako sestry Červeného kríža. Počas prvej svetovej vojny poskytovala pomoc vojnovým zajatcom. V zbrojnici je vystavená aj sečná zbraň, a to šable, ktoré používala po znovuzískaní poľskej nezávislosti v roku 1918 poľská armáda. Sú to šable cudzieho pôvodu aj domácej výroby vz. 1917, 1921 a 1934.

Pozornosť si zaslúžia obrazy zobrazujúce poľských ulanov od Wojciecha Kossaka a Stanisława Ligonia a z bronzu odliata plaketa s bustou poľského maršala Józefa Piłsudského, ktorá pochádza z pomníka stojaceho kedysi na pszczynskom námestí. V zbrojnici sa ďalej nachádza športová sečná a strelná zbraň, súbojové pištole, strelecké terče a fotografie…