Beata Ewa Białecka Na môj obraz a podobenstvo

Mazowieckie Centrum Sztuki Współczesnej „Elektrownia” v Radome predstavuje výstavu Beaty Ewy Białeckej, jednej z najrozpoznateľnejších a najuznávanejších poľských súčasných maliarok. Jej tvorba sa už roky zaoberá otázkami duchovnosti, telesnosti, ženskosti, identity a univerzálnej dimenzie ľudskej skúsenosti. Tieto oblasti však umelkyňa nikdy nepovažuje za uzavreté témy. Naopak, využíva ich na to, aby kládla otázky, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede.

Tvorba Białeckej je hlboko zakorenená v európskej tradícii. Umelkyňa čerpá z kresťanskej ikonografie, biblických a mytologických motívov, dejín umenia a jazyka dávnych majstrov. Nerobí to však preto, aby rekonštruovala minulosť. Jej maľba vedie s tradíciou neustály dialóg, niekedy aj spor. To, čo je známe, sa posúva, obracia a spochybňuje. Starý obraz sa stáva východiskom rozprávania o súčasnom človeku: o jeho strachoch, túžbach, zapletení a potrebe nájsť vlastné miesto.

Názov výstavy, Na môj obraz a podobenstvo, nepriamo odkazuje na biblickú formulu stvorenia človeka. Je v ňom však niečo viac než citát z Knihy Genezis. Možno ho čítať ako otázku, kto vlastne má právo utvárať obraz človeka. Kto rozhoduje o tom, aký by mal byť? Kto definuje ženskosť, telo, krásu, svätosť, hriech, túžbu či utrpenie? A napokon: je človek stvorený „na obraz a podobenstvo“, alebo si počas celého života sám vytvára svoj vlastný obraz a svoje vlastné podobenstvo?

Beata Ewa Białecka (nar. 1966) je maliarka, absolventka Akadémie výtvarných umení Jana Matejku v Krakove. Diplom získala v roku 1992 v ateliéri prof. Jerzego Nowosielského.

Tvorí v prúde súčasnej figuratívnej maľby. Spája inšpirácie staršou umeleckou tvorbou a náboženskou ikonografiou s reflexiou súčasnej kultúry a spoločenských úloh žien. Kresťanské symboly využíva ako nástroj subverzie a venuje sa témam ženskosti, materstva, telesnosti a pamäti, ako aj vzťahu medzi posvätným a profánnym. Náboženské motívy kladie vedľa odkazov na populárnu kultúru a reklamu. Od roku 2015 je dôležitým prvkom vybraných diel výšivka vykonávaná priamo na maľbe. Vstupuje do dialógu s tradíciou náboženskej výšivky, stáva sa neoddeliteľnou súčasťou obrazu a rozširuje prostriedky maliarskeho vyjadrenia.

Laureátka okrem iného Veľkej ceny ministra kultúry a národného dedičstva a Pomoranskej umeleckej ceny, nominovaná na Pas „Polityky“. Jej diela sa nachádzajú v zbierkach okrem iného Národného múzea v Gdansku, Centra súčasného umenia Zamek Ujazdowski vo Varšave a Museo Colección Roberto Polo – Centre for Modern and Contemporary Art of Castilla-La Mancha v Toledu.