Na konci dňa: 100 rokov Novej vecnosti

Uprostred 20. a 30. rokov 20. storočia nás táto výstava v štýle Novej vecnosti vedie z ateliéru na ulice pulzujúceho veľkomesta, do divadla a napokon do noci. Maľby, grafiky, fotografie a plastiky rozprávajú o spoločenských zmenách, identite, rodových rolách, krízových skúsenostiach a o otázkach, ktoré dodnes nestratili na svojej naliehavosti.

S Novou vecnosťou vznikol vizuálny jazyk jedinečnej presnosti. Dnes – o sto rokov neskôr – nestratil nič zo svojho účinku. Diela vystavené na výstave pôsobia prekvapivo súčasne. Umelci Novej vecnosti zamerali svoj pohľad na viditeľné. Namiesto expresívneho gesta sa rozhodli pre jasné kontúry, ostro pozorované detaily a realitu svojej doby – často s takmer neľútostnou presnosťou. Ich postavy sa stali typmi spoločnosti v prechode.

20. a 30. roky 20. storočia boli hlučné, trblietavé a plné protirečení. Po prvej svetovej vojne a konci starého poriadku vznikla nová, diferencovaná spoločnosť s doposiaľ nevídanými slobodami: Rýchlejšie vlaky a automobily zmenili tempo života, kino prinieslo obrazy z Hollywoodu do Európy, vo varieté a nočných kluboch sa ponúkali nové formy zábavy. Zároveň zostali realitou chudoba, politické násilie a následky vojny. Z tohto napätia medzi eufóriou pokroku a krízovou skúsenosťou vznikol vizuálny jazyk Novej vecnosti.

Vychádzajúc z Jan E. Fischer Private Collection a doplnené o výpožičky z rakúskych zbierok, vystavené diela ukazujú Novú vecnosť nie ako jednotný štýl, ale ako mnohovrstvové hnutie s rôznymi umeleckými pozíciami a uhlami pohľadu. S dielami Alberta Birkleho, Dodo, Elde Steeg (Elfriede Stegemeyer), Lotte Laserstein, George Grosz, Otto Dix, Christian Schad, Rudolf Schlichter a mnohých ďalších.

K výstave vychádza publikácia.