Na konci dňa: 100 rokov Novej vecnosti

20. a 30. roky minulého storočia boli hlasné, oslnivé a plné protirečení. Medzi veľkomestom a nočným životom, prácou a zábavou, pokrokom a neistotou vznikol vizuálny jazyk prekvapivej precíznosti, ktorý dodnes nestratil nič zo svojho účinku.

Umelci Novej vecnosti sa zamerali na viditeľné. Namiesto expresívnych gest sa rozhodli pre jasné kontúry, ostro sledované detaily a realitu svojej doby – často s takmer neúprosnou presnosťou. Ich postavy sa stali typmi spoločnosti v premene. Sebavedomá „Nová žena“ za volantom, vyčerpaná robotníčka v kuchyni, traumatizovaný vojnový veterán v tlačenici ulice alebo elegantný dandy vo varieté rozprávajú o nádejach, zlomoch a nových rolách.

Výstava, vychádzajúca zo súkromnej zbierky Jana E. Fischera a doplnená o zápôžičky z rakúskych zbierok, vás zavedie z ateliéru do ulíc pulzujúceho veľkomesta, do divadla a napokon do noci.

Maľba, grafika, fotografia a plastiky od Dodo, Lotte Laserstein, Jeanne Mammen, Georgea Grosza, Otta Dixe alebo Christiana Schada ukazujú Novú vecnosť nie ako jednotný štýl, ale ako mnohovrstvové hnutie s rôznymi umeleckými pozíciami a uhlami pohľadu.

O sto rokov neskôr sa tieto obrazy zdajú prekvapivo aktuálne. Rozprávajú o spoločenských zmenách, identite, rolách a krízových skúsenostiach a o otázkach, ktoré dodnes nestratili nič zo svojej naliehavosti.

K výstave vychádza publikácia.