Stála expozícia „Dejiny sochaczewskej úzkorozchodnej železnice 1922–1984“ približuje a popularizuje poznatky o tejto železnici v období pred založením Muzeum Kolei Wąskotorowej, keď bola dôležitým prostriedkom miestnej verejnej dopravy. Vďaka pútavému výkladu možno komplexne poznať históriu Sochaczewskej železnice od jej začiatkov v roku 1922 až po uzavretie v roku 1984 a následné prevzatie Muzeom železníc s cieľom zorganizovať Muzeum Kolei Wąskotorowej.
Výstavu tvoria na steny pripevnené pozadové panely, na ktorých sú prezentované veľkoformátové fotografie zachovaných budov, infraštruktúry a vozidlového parku Sochaczewskej železnice. Výkladová časť je vystavená na 5 tabuliach s rozmermi 100 × 70 cm. Prvá tabuľa s názvom Sejmikowa Kolejka Wąskotorowa predstavuje dejiny sochaczewskej úzkorozchodky v rokoch 1922–1930. Druhá s názvom Powiatowa Kolej Sochaczewska opisuje históriu železnice v období 1930–1939. Tretia s názvom II wojna światowa ukazuje osudy Sochaczewskej železnice v rokoch 1939–1945. Nakoniec štvrtá a piata tabuľa s názvom Sochaczewska Kolej Dojazdowa približujú dejiny tohto miestneho dopravného prostriedku v rokoch 1945–1984.
Výstavu dopĺňajú jedinečné muzeálie vystavené v ôsmich vitrínach, na expozičnom stojane a aj v priestore výstavnej sály ako doplnkové scénografické prvky. Osobitnú pozornosť si zaslúžia tie, ktorých reštaurovanie sa uskutočnilo špeciálne pre potreby výstavy. Medzi nimi na prvé miesto vystupuje kamenná tabuľa zo sochaczewskej stanice PKP, ktorú v roku 1919 venovali miestni železničiari pri príležitosti prvého výročia znovuzískania poľskej nezávislosti. Jej zložité dejiny sme v posledných rokoch niekoľkokrát priblížili (odkazy sa nachádzajú pod textom). Reštaurovaním a vystavením tabule spolu s jej erekčným aktom sa múzeum zapojilo do osláv 100. výročia znovuzískania poľskej nezávislosti.
Medzi zrenovovanými objektmi sa nachádza aj vyšetrovacia drezína na koľaj 600 mm. Vozidlo bolo na stav sochaczewskej inštitúcie prevzaté dňa 22. júna 2011 zo zrušenej gdanskej pobočky Muzeum Kolejnictwa vo Varšave. Súčasné označenie drezíny (PKS 315) bolo vytvorené pre potreby tejto expozície. Okrem toho treba spomenúť lavicu a popolník z vozňa typu 3Aw, dve lampy z vozňa typu 1Aw a dve vonkajšie retro lampy. Vystavené pohyblivé historické pamiatky, použité ako prvky scénografie, majú návštevníkov podľa zámeru uviesť do atmosféry fungovania bývalej Sochaczewskej železnice.
Pozornosť púta aj uniforma Czesława Gwaru, posledného vedúceho Sochaczewskej dojazdovej železnice a zároveň prvého správcu Muzeum Kolei Wąskotorowej. Podobne je vystavená uniforma Jana Kamińského, riaditeľa Muzeum Kolejnictwa vo Varšave, ktorý v roku 1984 prevzal Sochaczewskú dojazdovú železnicu a tým výrazne prispel k jej záchrane. V rámci výstavy je spomenutá aj osoba Bogdana Pokropińského, známeho bádateľa železníc, ktorý je treťou dôležitou postavou, vďaka ktorej vzniklo Muzeum Kolei Wąskotorowej v Sochaczewe. Na výstave sú ďalej prezentované dokumenty, fotografie, pečiatky, lístky, dierovače a hodiny súvisiace so Sochaczewskou železnicou. Nástenné hodiny zo všetkých piatich staníc úzkorozchodky boli symbolicky zastavené na 15:35, aby pripomenuli okamih, keď 30. novembra 1984 zo Sochaczewa odišiel posledný pravidelný vlak.
Autormi a pôvodcami výstavy bol tím muzeálnych asistentov Muzeum Kolei Wąskotorowej v zložení: Łukasz Popowski (kurátor výstavy), Tomasz Karolak, dr. Marta Przygoda-Stelmach a Monika Szymańska. Prípravné práce, v rámci ktorých prebehol prieskum prameňov (okrem iného v Archiwum Akt Nowych vo Varšave a v Archiwum Państwowe v Grodzisku Mazowieckom), a následne stavba a aranžovanie výstavy (vykonané firmou Macieja Kożuchowského) trvali spolu viac ako pol roka. Vďaka úspešnému hľadaniu prameňov sa podarilo objaviť a…

Stála expozícia „Dejiny sochaczewskej úzkorozchodnej železnice 1922–1984“
Kurátor: Łukasz Popowski
Stála