SÍRA V DÁVNOM POĽSKU je expozícia predstavujúca históriu ťažby a spracovania síry v Swoszowiciach pri Krakove, jedinom mieste v Európe, kde od stredoveku do roku 1884 fungovali hlbinné (podzemné) sírne bane a hute, ktoré tavili síru z rudy vyťaženej baníkmi..
Expozícia pripomína prvú zmienku o síre v poľskej histórii, obsiahnutú v legende o wawelskom drakovi, prvý právny akt na svete týkajúci sa sírnej ťažby, ktorým je privilégium kráľa Władysława Jagiełłu z roku 1415, a tiež skupinu učencov, ktorí sa síre venovali (alchymista Michał Sędziwój, Jędrzej Śniadecki, Stanisław Staszic), a objaviteľov dnes známych a využívaných poľských ložísk síry (profesori Jan Czarnocki, Stanisław a Katarzyna Pawłowskí).
Expozíciu tvoria ikonografické materiály, rekonštrukcia stredovekej šachty a chodby bane a ťažobného čela sírnej rudy, nástroje a banícke lampy z 15. až 19. storočia, pôvodné kamene z tavenia síry z haldy hutníckeho odpadu zo 16. storočia, rekonštrukcie odevov správcov sírnych baní z 18./19. storočia a rekonštrukcia alchymistickej dielne.
Síra v dávnom Poľsku
Stála
