Stála expozícia „Adam Mickiewicz 1798 – 1855” je biografickou výstavou v Múzeu literatúry, ktorá predstavuje osobnosť básnika, jeho prostredie a rodinu, politickú činnosť a literárnu tvorbu.
Výstava, zorganizovaná pri príležitosti dvestoého výročia básnikovho narodenia, predstavuje najcennejšie mickiewiciana zo zbierky samotného Múzea. Okrem autografu Grażyny a strany rukopisu Pána Tadeáša tu možno vidieť úryvky z Mickiewiczových listov a prvé vydania jeho diel, niektoré s venovaniami. Početné spomienkové predmety, medzi nimi obrázok z nowogródskeho domu a cestovný kufor, s ktorým básnik dom opustil, nábytok z pracovne v parížskom Arsenáli, predmety, ktoré kedysi patrili jeho manželke Celine, rodenej Szymanowskej, fotografie a rodinné portréty, pochádzajú zo zbierok získaných v rokoch 1952–1953, 1974 a 1978 od jeho vnučky Márie Mickiewiczówny, od pravnuka Jerzego Goreckého a od vdovy po najmladšom synovi Józefovi, Luize Mickiewiczowej. Sú umiestnené vedľa vecí po Andrzejovi Towiańskom, z jeho domáceho archívu získaného v roku 1960, a predmetov uchovávaných talianskymi nasledovníkmi Majstra (odovzdala ich v roku 1977 prof. Marina Bersano-Begey z Turína).
Dôležitú úlohu v expozícii zohrávajú maľba a grafika, prevažne od poľských umelcov: Piotra Stachiewicza a Piotra Orłowského, Teofila Kwiatkowského, Januarego Suchodolského, Jana P. Norblina, Piotra Michałowského, Cypriána Norwida, Napoleona Ordu, Antoniho Tepu, Zofie Szymanowskej a ďalších, ako aj výrobky umeleckého remesla. Všetky diela priblížia návštevníkovi epochu, v ktorej žil autor „Balád a románov“, a umožňujú spoznať poľské romantické umenie. Ľahko nájdete slávny portrét „Adam Mickiewicz wsparty na Judahu skale“ z roku 1828 od Walentego Wańkowicza, no stojí za to pozrieť si aj ďalšie diela tohto umelca.
Výstava ukazuje, ako sa Mickiewicz, patriaci k prvej generácii „Poliakov narodených v zajatí“, stával romantikom a pre svojich krajanov aj veštcom; cestu básnika k III. časti Dziadov a Pána Tadeáša. „Slovanský Byron“ sa mení na obhajcu utláčaných národov a ako obyvateľ Európy zdôrazňuje svoj pôvod od Nemenu. Predstavená je rozmanitá politická činnosť Mickiewicza v exile, od článkov v Poľskom pútnikovi až po politicko-vojenskú misiu v Turecku, ktorá bola, rovnako ako jeho predchádzajúce aktivity, podriadená „národnej veci“.
Každá zo šiestich častí výstavy dokumentuje iné obdobie cesty romantického umelca a zároveň „usporiadava“ jeho životopis.
Časť I. Zaosie – Nowogródek – Vilnius, 1798–1824; Časť II. Rusko, 1824–1829; Časť III. Cesty, 1829–1832; Časť IV. Paríž – Lausanne – Paríž, 1832–1840; Časť V. Francúzsko – Taliansko – Paríž, 1840–1855; Časť VI. Konštantínopol, 1855.
Expozícia zahŕňa viac ako šesťsto exponátov, z ktorých väčšina je opísaná v bohato ilustrovanom katalógu. Katalóg tiež nezahŕňa objekty zaradené do expozície až po jej otvorení v roku 1998 (napr. „Listy Braci Polskiej“ z roku 1846 alebo obraz Franciszka Tepu „Portrét Adama Mickiewicza“ z roku 1857, v ovále). Je to štvrtá výstava v dejinách Múzea, ktorá predstavuje Adama Mickiewicza a jeho epochu.
Výstava „Adam Mickiewicz 1798 – 1855“ Múzeum literatúry Rynek Starego Miasta 20 vo Varšave
Otváracie hodiny výstavy: pondelok, utorok – zatvorené streda, piatok 11:00 – 16:00 štvrtok 16:00 – 20:00 sobota, nedeľa: 11:00 – 18:00
„Počuť a vidieť Adama Mickiewicza“ – projekt realizovaný Nadáciou Fortima, Filmovou akadémiou slova a Múzeom literatúry.
Pozývame našich hostí, aby si vypočuli audiodeskripciu 42 predmetov vystavených na stálej expozícii venovanej Adamovi Mickiewiczovi. Číta Paweł Straszewski.
Adam Mickiewicz 1798–1855
Stála
