V SAMOTNÝCH ÚTROBÁCH ZMIEN: SUREALIZMUS A ANTIFASIZMUS

Ako umelecké a politické hnutie mal surrealizmus medzinárodný dosah a internacionalistické presvedčenia. Zakorenený v umení a literatúre, mal oveľa širšie ambície: revolúciu v spoločnosti a predefinovanie samotného života. „‚Pretvorte svet,‘ povedal Marx; ‚zmeňte život,‘ povedal Rimbaud: tieto dva ciele sú pre nás len jedným,“ vyhlásil André Breton v roku 1935.

Od svojho vzniku v 20. rokoch 20. storočia sa surrealisti stretli s množstvom politických programov, ktoré boli v rozpore s ideálmi rovnosti a slobody. Odsúdili európske koloniálne projekty, organizovali sa proti fašistom, bojovali v španielskej občianskej vojne, pripojili sa k odboju počas druhej svetovej vojny – aby boli odsúdení ako „degenerovaní“ nacistami, čelili internácii alebo perzekúcii, napokon utiekli z Európy alebo zomreli na bojiskách či v táboroch. Ich odpor bolo samotné umenie. Prostredníctvom poézie, maľby, fotografie, koláže a tvorby výstav sa snažili odhaliť nedostatky v údajne racionálnom posolstve údajne racionálnej civilizácie Západu.

Keď fašizmus získaval v Európe pôdu pod nohami, keď postupovala nacifikácia Nemecka, keď vypukli svetové vojny a koloniálne vojny – surrealisti sa nepohli; protagonisti surrealizmu zostali radikálni vo svojich ideologických a politických voľbách. Zároveň tieto prevraty vyústili do mimoriadnych stretnutí a skutočne globálnej solidarity: Praha by stála po boku Coyoacánu v Mexiku; Káhira so španielskou republikou; Marseille s Fort-de-France na Martiniku; Portoriko a Paríž s Chicagom; a Londýn s New Yorkom. Surrealistické myslenie a akcia mali všadeprítomnú simultánnosť. Podľa toho sa výstava rozvíja skôr ako mapa než ako časová os. Zámerom je tu prezentovať surrealizmus ako medzinárodné hnutie silne angažované v spoločnosti a politike – v súlade s tým, ako ho vnímali jeho členovia.