Bez držania. Ako bicykel mení Varšavu

Bez držania. Ako bicykel mení Varšavu

Bicykel už viac ako sto päťdesiat rokov zaujíma v dejinách Varšavy osobitné a trochu paradoxné miesto. Na jednej strane ide o jeden z najrevolučnejších vynálezov, na druhej strane sa mu často nedocenenie. Z pohľadu dejín techniky ho možno považovať za prechodnú etapu: článok medzi érou pohybu pešo a koňmo a dominanciou spaľovacích motorov. Je to vynález, ktorý očaroval na konci 19. storočia, dnes sa však často vníma ako menej vzrušujúci. Je pomalší ako moderné dopravné prostriedky, nedokáže prepravovať veľké náklady, nechráni pred dažďom a zvyčajne slúži len jednej osobe. A predsa práve táto jednoduchosť spôsobuje, že sa bicykel neustále vracia, aj dnes, ako nástroj zmeny a obnovy mesta.

Tvorcovia výstavy „Bez držania. Ako bicykel mení Varšavu“ sa na tento jav pozerajú a ukazujú bicykel nielen ako dopravný prostriedok, ale aj ako technológiu, ktorá formuje každodenné praktiky, ovplyvňuje skúsenosť tela a spôsob vnímania mesta. Cyklistika je zase predstavená ako fenomén historický aj súčasný. Prax, ktorá v rôznych obdobiach nadobúdala odlišné, niekedy protichodné významy a spájala sa s rozličnými predstavami o modernite. Výstava sa okrem iného venuje mobilite ako kultúrnej skúsenosti, otázkam emancipácie a tiež úlohe cyklistiky v materiálnej kultúre mesta a jej významu ako javu so spoločenskou a politickou dimenziou.

Začiatky bicykla a triumf cyklistiky

Cyklisti jazdiaci po nábreží Kościuszkovo počas Pretekov mieru, Edward Hartwig, 60. roky 20. storočia, zbierky Múzea Varšavy

Cyklistika sa vo Varšave objavila už v 19. storočí. Prvé vyjazdy sa uskutočňovali v 60. rokoch na dovážaných alebo lokálne vyrábaných „samojazdoch“, „samopohonoch“ alebo „samochodoch“, ako sa vtedy bicykle nazývali. Skutočný rozmach však nastal po roku 1886, keď vzniklo Varšavské cyklistické združenie a v Anglicku bol vynájdený bicykel typu „safety“, konštrukcia v podstate zodpovedajúca tej, ktorú poznáme dnes. Začiatky cyklistiky sú zároveň zrodom špecializovanej športovej žurnalistiky.

Na výstave sú prezentované úryvky časopisov ako „Cyklista“, „Koło“, „Kolarz, Wioślarz i Łyżwiarz“ alebo „Warszawska Gazeta Sportowa“. Na ich stránkach sa nielen dynamicky informovalo o rozvíjajúcich sa pretekoch, ale sa tiež diskutovalo o zdraví a myšlienkach spojených s športovaním. Medzi exponátmi je aj šatka spojená s Pretekmi mieru z roku 1950, dokumentujúca fanúšikovskú kultúru, a súbor suvenírov sprevádzajúcich jedno z najvýznamnejších športových podujatí v krajinách východného bloku.

K športovým emóciám sa vzťahuje aj film „Zaczarowany rower“ v réžii Silika Sternfelda, nakrútený podľa scenára Jerzyho Suszku a Bohdana Tomaszewského. Je to športovo-spoločenský príbeh, ktorého dej sa čiastočne odohráva vo Varšave počas medzinárodných cyklistických pretekov. Doplnením tohto príbehu sú fotografie Leonarda Jabrzemského, odovzdané v 70. rokoch Múzeu Varšavy, zachytávajúce cyklistické preteky na uliciach hlavného mesta v období povojnovej obnovy.

Bicykel ako nástroj emancipácie

Jednou z najdôležitejších tém výstavy je otázka emancipácie. V rôznych momentoch dejín sa bicykel stával nástrojom rozširovania autonómie – pre robotníkov, ženy, deti či migrantov. Umožňoval samostatný pohyb, menil vzťah medzi prácou a voľným časom a medzi súkromnou a verejnou sférou a dával ľuďom väčšiu slobodu. Dejiny cyklistiky sa tak prepletajú s dejinami spoločenských aspirácií, triednymi, rodovými a generačnými otázkami a zmenami životného štýlu.

Maria Chrząszczowa v stánku-dielni s bicyklami na ulici Marszałkowska, Zofia Chomętowska, 1945, zbierky Múzea Varšavy

Na výstave prezentujeme okrem iného fotografie zachytávajúce Karolinu Kocięckú a Mariu Skłodowskú-Curie na bicykloch.…