Všetky teleskopy sveta – história výskumu vesmíru. Poľský podiel na skúmaní a dobývaní vesmíru

Výstava predstavuje históriu astronomického výskumu a široké spektrum tém súvisiacich s astronomickými nástrojmi. Na výstave nebudú chýbať príbehy o Galileovi, Mikołajovi Kopernikovi a Janovi Heweliuszovi – predchodcoch výskumu vesmíru. Expozícia má za cieľ povzbudiť návštevníkov, aby si prehĺbili vedomosti z oblasti astronómie a prieskumu vesmírneho priestoru.

Nová stála výstava Všetky teleskopy sveta – história výskumu vesmíru. Poľský podiel na skúmaní a dobývaní vesmíru bude od 20. februára 2024 prístupná v Národnom múzeu techniky vo Varšave. Výstava predstavuje históriu astronomického výskumu a široké spektrum tém súvisiacich s astronomickými nástrojmi. Na výstave nebudú chýbať príbehy o Galileovi, Mikołajovi Kopernikovi a Janovi Heweliuszovi – predchodcoch výskumu vesmíru. Expozícia má za cieľ povzbudiť návštevníkov, aby si prehĺbili vedomosti z oblasti astronómie a prieskumu vesmírneho priestoru.

Výstavný príbeh sa začína predstavením Galileovho ďalekohľadu, ktorý bol prvým optickým prístrojom v astronomickom výskume, a končí sa súčasnými stacionárnymi zariadeniami s obrovskou optikou a ďalekohľadovými zariadeniami, ktoré sú momentálne umiestnené vo vesmíre. Nie je možné predstaviť históriu ďalekohľadov bez príbehu o najdokonalejšom pozorovacom nástroji, ktorým je ľudské oko, a bez oboznámenia sa s geometriou a optikou, bez ktorých by skúmanie vesmíru nebolo možné.

Výskum vesmíru je veľmi zložitá téma, ktorá súvisí nielen s ďalekohľadmi, ale predovšetkým s výpravami ľudí vybavenými meracími prístrojmi a detektormi. Patrí sem aj vysielanie robotov, ktoré prenikajú do vesmíru v priestore a čase. Na výstave je veľmi dôležitou témou otázka mierky. Týka sa to rozmerov mikro a makro, rýchlosti, času, teploty, tlaku, hustoty, veľkých a malých čísel. Táto problematika je prezentovaná pomocou modelov, makiet, opisov a audiovizuálnych prezentácií.

Veľký dôraz je kladený na podiel Poliakov na dejinách výskumu vesmíru. Medzi témami prezentovanými na výstave nesmie chýbať príbeh nášho veľkého astronóma Mikołaja Kopernika. Táto časť výstavy sa sústreďuje najmä na jeho veľké myšlienkové a experimentálne dielo týkajúce sa heliocentrickej sústavy. Vysvetľujeme, ako znalosť matematiky, geometrie a pomerne jednoduchých meracích prístrojov viedla k tomuto epochálnemu objavu. Mikołaj Kopernik je nepochybne jednou z najvýznamnejších postáv svetovej vedy a jeho dielo De revolutionibus orbium coelestium (O obehoch nebeských sfér) patrí medzi najdôležitejšie vedecké práce v dejinách ľudstva. Keď hovoríme o podiele Poliakov na výskume a dobývaní vesmíru, nemôže chýbať meno Jana Heweliusza – tvorcu prvých máp Mesiaca, konštruktéra slávneho ďalekohľadu bez tubusu, konštruktéra polemoskopu a mnohých dôležitých astronomických prístrojov. Za svoje zásluhy v astronomickom výskume bol zvolený za prvého zahraničného člena londýnskej The Royal Society v histórii.

Na výstave nesmú chýbať ani súčasné mená vedcov, ako sú Mirosław Hermaszewski – prvý poľský kozmonaut, Kazimierz Kordylewski – objaviteľ prachových mesiacov Zeme v Lagrangeových bodoch, ocenený bronzovou medailou NASA za prínos k astronomickému výskumu, Bohdan Paczyński– ktorý pri hľadaní planét alebo iných objektov vzdialených od Zeme mimo Slnečnej sústavy využil metódu gravitačného mikrošošovkovania a ktorému Americká astronomická spoločnosť udelila ocenenie im. Hanry N. Russella. Ale aj stále aktívni a rozvíjajúci sa výskumníci a vedci, ako Aleksander Wolszczan – objaviteľ prvých planét mimo Slnečnej sústavy, a Sławosz Uznański – inžinier a projektový astronaut, ktorý sa o chvíľu na očiach celého sveta vydá za dobyvateľskou…