NOVÉ. VECNÉ.

Triezvo, jasne, vecne – tak sa po skončení prvej svetovej vojny, rovnako stratovej ako s ďalekosiahlymi dôsledkami, snažili ľudia doslova „nanovo“ vidieť svet. „Umelecká fotografia“, pestovaná do roku 1914 najmä v kruhoch ambicióznych amatérov so svojím idealizujúcim esteticizmom, doslúžila. Bol požadovaný priamy, nekomplikovaný, mediálne vhodný obrazový štýl, spojený s jasným priznaním sa k technickej modernosti. V Nemecku sa Ellen Auerbach, Aenne Biermann, Karl Blossfeldt, Alfred Ehrhardt, Albert Renger-Patzsch alebo August Sander venovali „Novej vecnej fotografii“, ktorá dosiahla svoj vrchol výstavou Film und Foto organizovanou Deutscher Werkbund v roku 1929. Výzva výstavy, ktorá sa po Stuttgarte ukázala aj vo Viedni, k modernému vizuálnemu jazyku zanechala svoje stopy okrem iného v dielach Rakúšanov Trude Fleischmann, Grete Kolliner, Rudolfa Koppitza alebo Otta Skalla.

Výstava predstavuje viac ako sto vynikajúcich umeleckých pozícií Novej fotografie 20. a 30. rokov 20. storočia pozdĺž centrálnych motívových a tematických komplexov a zhromažďuje práce z renomovaných európskych múzeí, inštitúcií a zbierok, vrátane doteraz nikdy nevystavených diel zo súkromných zbierok.

Späť na prehľad