NOVÉ. VECNÉ.

Striedmo, jasne, vecne – takto sa ľudia snažili po skončení prvej svetovej vojny, ktorá bola rovnako plná strát ako aj ďalekosiahlych dôsledkov, doslova nanovo pozrieť na svet. „Umelecká fotografia“, pestovaná do roku 1914, najmä v kruhoch ambicióznych amatérov, so svojím zidealizovaným esteticizmom, doslúžila. Požadoval sa priamy, neprezdobený, pre médium vhodný vizuálny štýl, spojený s jasným priznaním sa k technickej moderne. V Nemecku sa Ellen Auerbach, Aenne Biermann, Karl Blossfeldt, Alfred Ehrhardt, Albert Renger-Patzsch alebo August Sander venovali „Novej vecnosti vo fotografii“, ktorá dosiahla svoj vrchol výstavou Film und Foto, organizovanou v roku 1929 organizáciou Deutscher Werkbund. Výzva výstavy k súčasnému vizuálnemu jazyku, ktorá sa bezprostredne po Stuttgarte predstavila aj vo Viedni, zanechala stopy okrem iného aj v diele rakúskych umelcov Trude Fleischmann, Grete Kolliner alebo Rudolfa Koppitza.

Výstava predstavuje pozdĺž centrálnych motívových a tematických komplexov vyše sto vynikajúcich umeleckých pozícií Novej fotografie z 20. a 30. rokov 20. storočia a zhromažďuje diela z renomovaných európskych múzeí, inštitúcií a zbierok, vrátane doteraz nikdy nevystavených diel zo súkromného vlastníctva.

Späť na prehľad