Tlačiť

Kurátori: Vanessa Joan Müller a Matthias Michalka

„Každý*á môže nájsť alebo postaviť priestor, bez ohľadu na jeho vzhľad, veľkosť, proporcie a farbu, potom ho zariadiť, možno niečo natrieť, alebo všetko. Všetci ostatní potom môžu (…) veci preusporiadať a podľa ľubovôle pretvoriť. Každý deň sa niečo zmení.“

Allan Kaprow, Push and Pull. A Furniture Comedy for Hans Hofmann

Kaprowova „nábytková komédia“ Push and Pull. A Furniture Comedy for Hans Hofmann, vzniknutá v roku 1963, pozýva k spoločnému premýšľaniu o tom, čím môže a chce byť múzeum – miestom, kde sa veci nielen pozorujú, ale aj aktivujú a menia. Dielo tvorí východiskový bod novej výstavy zo zbierky mumok, ktorá cielene zhromažďuje diela, ktorých status zostáva v zavesení: umelecké dielo, alebo úžitkový predmet? Pozorovať, alebo používať? Rušivý prvok, alebo pozvanie?

Jedným z ťažiskových bodov zbierky mumok sú diela generácie umelkýň a umelcov, ktorí v 60. rokoch, najmä v Európe a USA, spochybnili múzeum ako miesto zbierania a uchovávania a spochybnili objektový a tovarový charakter umenia. Diváci a divásky boli často priamo oslovovaní alebo pozývaní, aby dielo dokončili, dotkli sa ho a menili ho. Účasť pritom nebola neškodným spolurobením, ale vyjednávaním, ktoré zahŕňa trenie a neistotu. V týchto dielach sa umenie a život prelínajú a v ich nepokoji sa odrážajú napätia doby, v ktorej vznikli.

Pre Allana Kaprowa, ktorý je považovaný za zakladateľa happeningu, bol udalostný charakter všedného dňa mimoriadne dôležitý. Jeho dielo Push and Pull. A Furniture Comedy for Hans Hofmann stojí v centre tejto výstavy: je to rovnako performatívna ako participatívna inštalácia, ktorá sa vďaka tvorivým zásahom publika stále znovu aktualizuje. Návštevníci a návštevníčky môžu nábytok a predmety usporiadať do nových konštelácií v danom priestore. Každé ich prevedenie je súčasťou tohto otvoreného diela, ktoré vždy nadobúda iné podoby. „Tlačenie“ a „ťahanie“ znamená tu aj preskupenie rolí: kurátori a kurátorky, ktorí priestor „zariaďujú“, sa stávajú umelcami a umelkyňami a návštevníci a návštevníčky, ktorí s týmto materiálom „komponujú“ inštaláciu a znovu ju menia, sa stávajú kurátormi. Ústrednou je aj otázka živosti: Kaprowovo dielo síce korení v 60. rokoch, no obsahuje výslovný pokyn, že každá nová inscenácia musí dielo znovu vynájsť. Aktuálna verzia preto nesie ducha a slobodu, ktoré spájajú dejiny umenia a súčasnosť.

Ako výstava je Push and Pull: A Furniture Comedy súčasťou širšieho skúmania foriem pozornosti. Popri Terminal Piece, kde je v centre zrak, a výstave Exuviae Verena Paravel, ktorá sa sústreďuje na sluch, sa Push and Pull: A Furniture Comedy venuje telesnej skúsenosti v priestore: dotyku a vlastnej aktivite. Pre mumok sú takéto gestá otvorenosti a veľkorysý postoj voči publiku nevyhnutné. Kaprowovmu radikálnemu apelu na inštitúciu v pohybe a neustálej premene preto sprevádzajú diela zo zbierky, ktoré sprítomňujú múzejné rutiny a formulujú podnety na spoluvytváranie, otvorenosť a kolektívnosť: ako pozvanie znovu sa pozrieť na umenie a každodennosť, aj presahom za hranice múzea.

Obrázok: Allan Kaprow, Push and Pull. Reinvention von Allan Kaprow, mumok 2002