Skryté myšlienky vizuálnej povahy

Vo „doktorskom byte“ na prízemí domu Freud prevádzkoval svoju ordináciu od roku 1896 do roku 1906. Teraz sa tam nachádza stála výstava „Skryté myšlienky vizuálnej povahy“ – prezentácia vybraných diel zo zbierky konceptuálneho umenia Sigmund Freud Museum, ktorá bola založená v roku 1989 inštaláciou amerického umelca Josepha Kosutha. Dvanásť diel od Johna Baldessariho, Wolfganga Berkowského, Piera Paola Calzolariho, Jessicy Diamond, Georga Herolda, Susan Hillerovej, Ilyu Kabakova, Josepha Kosutha, Sherrie Levine, Haima Steinbacha, Franza Westa a Heima Zoberniga je vystavených v priestoroch Freudovej „prvej“ ordinácie.

Diela Josepha Kosutha a Heima Zoberniga sú vystavené v bývalej čakárni, ktorá od roku 1902 slúžila ako miesto stretnutí slávnej Psychologickej stredajšej spoločnosti: Kosuthova nástenná inštalácia podporuje integráciu nového myšlienkového materiálu do už existujúceho. Aj v Zobernigovej práci sa štrukturálna zhoda vízie a reality opäť stáva stredobodom diskusie.

Na verande sú vystavené diela Wolfganga Berkowského a Sherrie Levine, v ktorých sa jazykové a objektové nálezy stávajú umeleckými leitmotívmi. V ordinácii, kde si analyzanti ležali na pohovke a spolu s Freudom rozvíjali metódu „Talking Cure“, sa do umeleckých skúmaní premietajú kľúčové témy psychoanalýzy: Georg Herold odpovedá na otázku, „či naša ‚kultúrna‘ sexuálna morálka stojí za obete, ktoré nám ukladá,“ s kritickým vtipom. Steinbach odkazuje na možnosti komunikácie v priebehu psychoanalytickej terapie a doslova prináša „Talking Cure“ s „AHA!“ na scénu. Pre Johna Baldessariho tvoria fotografické odkazy východiskový bod pre zobrazenie afinity aj diskrepancie Un-Heimliche a Susan Hillerová vo svojom rozsiahlom štúdiu archívov z Freudovej pozostalosti skúma „poznanie vlastného v inom“. V centre expozície je umiestnené dielo Franza Westa „Liège“ z roku 1989. Tam, kde pravdepodobne stála Freudova pohovka, sa teraz na bielom podstavci týči jej hrubo zváraný náprotivok, ktorý skôr než k pobytu vyzýva k zamysleniu nad inštrumentálnym charakterom psychoanalytického prostredia.

V tej miestnosti, v ktorej Freud napísal Výklad snov, sa nachádza sebareferenčné aj cudzoreferenčné dielo Jessicy Diamond „Me Constellation“. Ilya Kabakov – dnes na mieste, kde pravdepodobne kedysi stál Freudov písací stôl – s nájdeným nábytkom rozvíja svoju špecifickú symboliku: Umelecké usporiadanie tak zdôrazňuje niekdajšiu funkciu priestoru a rozširuje ju o autobiografický príbeh „Človek, ktorý vletel do obrazu“.

V kuchyni, ktorou bolo možné diskrétne opustiť ordináciu po ukončení sedenia, Pier Paolo Calzolari s dielom „Avido“ (slov. „Chamtivosť“) pomenúva skutočnosť sexuálnej túžby.

Vďaka svojej dodnes v pôvodnom stave dochovanej priestorovej štruktúre nie je jednoznačne definované iba „miesto pôvodu psychoanalýzy“. Dnes navyše po prvýkrát permanentne prezentované diela konceptuálneho umenia prispievajú k tým témam, ktorými sa Freud kedysi na tomto mieste zaoberal: Skúmajú sa otázky vzťahu medzi pohlaviami, rovnako ako možná diskrepancia medzi prežitým a spomínaným alebo medzi individuálnym a spoločenským (seba)určením. Úzky, vzájomne sa podmieňujúci vzťah medzi umením a okolitým priestorom sa tu podstatne líši od kritérií neutrálne navrhnutého „White Cube“, aký je zvyčajne preferovaný pre prezentáciu súčasného umenia – lebo umelecké diela, ktoré korešpondujú s Freudovým bývalým pôsobiskom a všetkými jeho historickými implikáciami, sa na tomto mieste s okolím spájajú do jedinečného celku.

Koncept: Monika Pessler