Zhutnenia

Široká škála jej technických možností oprávňuje Heliane Wiesauer-Reiterer k označeniu „univerzálna umelkyňa“. Pracuje ako maliarka, grafička, fotografka a sochárka; jej formáty siahajú od malých diel po monumentálne práce a jej pracovný postup môže vyústiť do rozsiahlych sérií, ale aj do jednotlivých diel.

Fragmentácia, štruktúrovanie, delenie a redukcia na jadro charakterizujú dielo Wiesauer-Reiterer; ide o zhutnenia, o podstatné bytie, ktoré sa prejavuje v koncentrácii na hlavu, trup alebo abstrahované štruktúry. Jej cieľom je zachytenie základných emocionálnych stavov, preniknutých tichou melanchóliou. Ľudská postava sa často objavuje zhrbená, padajúca alebo fragmentovaná ako symbol vystavenej existencie.

Aj v krajinách a architektúrach tvorí zmyslovo vnímateľná realita východiskový bod, ktorý je však tak rozdelený a redukovaný, až zostane len asociácia, ktorá obsahuje celok a ľahšie sa začlení do skúseností divákov. Týmto spôsobom vzniká obrazová komunikácia vysokej úrovne.

Wiesauer-Reiterer je jednou z mála maliarok „Neue Wilde“ z 80. rokov, redukcionistka, pričom nepatrila k neo-geo 90. rokov, materiálová umelkyňa bez príslušnosti k Arte Povera a hľadačka stôp, ktorá v nájdenom materiáli rozpoznáva individuálne kvality. Kameň je pre ňu napríklad partnerom v tvorivom procese: jeho podstata slúži ako východiskový bod pre reinterpretácie alebo nové interpretácie.

Jej hlboká náklonnosť k prírode formuje všetky skupiny diel; aj fotografie nesú túto zmes obdivu a obáv a sledujú štruktúru a redukciu prostredníctvom prevrátenia, zrkadlenia, solarizácie a tónovania. Ako jedna z významných umelkýň svojej generácie umožňuje obrazové zážitky mimoriadnej hĺbky. Veľkorysý dar Wien Musea teraz umožňuje prvotriedny prierez celým jej dielom.