Hmyz a človek

Jeden z oddelení výstavy je venovaný druhom hmyzu, ktoré sú z ľudského hľadiska škodlivé. Najznámejší a najobťažujúcejší škodcovia plodín patria k mnohým radom a čeľadiam hmyzu. Najčastejšie ide o chrobáky, motýle a blanokrídlovce, menej často o dvojkrídlovce alebo rovnokrídlovce (medzi nimi napríklad sťahovavá saranča, ktorá sa dnes v Poľsku vyskytuje len zriedka).

Ďalšou kategóriou škodcov sú skladové škodcovia – hmyz, ktorý sa živí potravinami a textíliami prírodného pôvodu a tiež vypchatými exemplármi zvierat uchovávanými v domácnostiach a múzeách. Väčšina týchto druhov pochádza z tropických a subtropických krajín.

Zvlášť zlú povesť medzi hmyzom majú druhy sajúce krv, ktoré prenášajú choroby, najmä v tropických krajinách. Výstava ponúka nielen možnosť pozrieť si prenášačov Chagasovej choroby (pluskvy Triatoma infestans a Rhodnius prolixus), malárie (komáre rodu Anopheles) či spavej choroby (mucha tse-tse), ale aj dozvedieť sa zaujímavé podrobnosti o ich biológii a priebehu prenášaných chorôb.

Druhé oddelenie výstavy je venované užitočnému hmyzu. Mnoho dravých a parazitických druhov je našimi spojencami v boji proti škodcom rastlín. Obrovské množstvo mrchožrútov a koprofágnych druhov, chrobákov a dvojkrídlovcov sa v prírode podieľa na spracúvaní organických látok. Nemenej početné sú blanokrídlovce, dvojkrídlovce a motýle, ktoré opeľujú kvety kultúrnych rastlín.

Niektoré druhy hmyzu človek využíva priamo. Okrem všeobecne známej včely medonosnej a bource morušového k nim patria okrem iného druhy poskytujúce šelak, prírodné farbivá alebo triesloviny: červec Laccifer lacca, červec poľský Pophyrophora polonica, košenila a niektoré blanokrídlovce z čeľade pakomárnikovitých (Cynipidae).

Tretie oddelenie predstavuje vybrané otázky entomológie – prispôsobenia, spôsoby života, veľkosti a sfarbenie. Osobitne pozoruhodný je jav pravidelných sťahovaní hmyzu; k najvytrvalejším putovníkom patria niektoré motýle, najmä americký druh Danaus plexippus. Okrem motýľov sa hromadných preletov zúčastňujú aj niektoré vážky, kobylky, niektoré dvojkrídlovce, chrobáky a blanokrídlovce.

Zvyčajne nás zaráža rozdiel vo veľkosti najväčších a najmenších cicavcov – veľrýb a rýchoviek. Medzi hmyzom je však rozdiel medzi najväčšími súčasnými druhmi (niektoré paličkovce, chrobáky) a najmenšími (blanokrídlovce z čeľade Mymaridae, chrobáky z čeľade Ptiliidae) takmer trojnásobný. Jednou z najnápadnejších vlastností hmyzu je jeho nádherné sfarbenie. Osobitne obdivované farby denných motýľov a chrobákov sú najčastejšie spôsobené lomom svetla prechádzajúceho vhodne utvorenou vonkajšou vrstvou chitínu. Často sa na tom podieľajú šupinky pokrývajúce rôzne časti tela. Menej často je sfarbenie spôsobené prítomnosťou farbív.

Tvar a vzory na tele hmyzu majú často kryptický (maskovací) charakter alebo naopak odstrašujú útočníka. Iný hmyz sa farbou podobá na druhy jedovaté alebo vybavené nebezpečnou zbraňou, napríklad žihadlom, a vďaka tomu sa mu predátori vyhýbajú. Tento jav sa nazýva mimikry a medzi hmyzom je veľmi rozšírený. Ďalšou zaujímavou a častou vlastnosťou týchto živočíchov je dimorfizmus. Najčastejšie súvisí s pohlavím. Niekedy sú rozdiely vo vzhľade samca a samice také veľké, že je ťažké uveriť, že patria k tomu istému druhu. Občas má dimorfizmus sezónny charakter a rozdiely sa objavujú medzi po sebe nasledujúcimi generáciami. Príkladom je u nás bežný motýľ babôčka sitárová, ktorej jarná generácia sa sfarbením výrazne líši od letnej.

Toto je len malý počet javov, ktorými nás hmyz prekvapuje. Niektoré z nich sa v múzejných vitrínach, mimo prirodzeného prostredia hmyzu, ťažko ukazujú. Mnohé môžeme pozorovať sami počas výletov „do prírody“, a dokonca stačí aj bez opustenia domova sa len rozhliadnuť – hmyz je všade.