OTVOR ZEM, ODHAL ČAS

Otvor zem, odhaľ čas... Človek a jeho najstaršie dejiny na Zlínsku

Nová archeologická expozícia predstavuje návštevníkom najstaršiu minulosť zlínskeho regiónu, od prvých dokladov prítomnosti paleolitických lovcov a zberačov až po unikátne nálezy z obdobia Veľkej Moravy. Všetky exponáty pochádzajú zo zbierkového fondu Múzea juhovýchodnej Moravy vo Zlíne, ktorý bol v posledných desaťročiach výrazne obohatený predovšetkým vďaka rozsiahlym záchranným výskumom v Zlínskom kraji.

Úvodná časť je venovaná dobe kamennej. K významným exponátom z jej staršieho obdobia – paleolitu patrí plošne opracovaný kamenný nástroj nájdený na katastri Tlumačova; je starý viac ako 40 000 rokov a predstavuje tak jeden z najstarších výrobkov človeka na východnej Morave.

Mladší paleolit reprezentujú súbory typických štiepaných nástrojov vyrobených z pazúrika, rohovca, krištáľu či rádiolaritu, ktoré pochádzajú z oblasti tzv. Napajedelskej brány na pravom brehu rieky Morava. Jedna z loveckých staníc na brehu Dřevnice v dnešnom Zlíne-Loukách s pozostatkami sídla s ohniskom a štiepanými nástrojmi sa stala podkladom pre model zobrazujúci pravdepodobnú podobu obydlia paleolitických lovcov v nepriaznivých klimatických podmienkach poslednej doby ľadovej.

Bohato zastúpené nálezy keramických nádob a kamenných nástrojov z mladšej doby kamennej (neolitu) odrážajú husté osídlenie úrodného regiónu dolného Podřevnicka prvými roľníkmi už od 6. tisícročia pred n. l. Dlhodobo osídlené dediny ľudu kultúry lineárnej a neskôr moravskej maľovanej keramiky boli odkryté pri záchranných archeologických výskumoch na území medzi Zlínom-Malenovicami a Kvítkovicami na ľavom brehu rieky Dřevnice, , ktorých podobu približuje model nadzemného domu dlhého 15 m, objaveného v roku 2004 pri Kvítkoviciach.

Neskorá doba kamenná (eneolit) predstavuje obdobie dynamických zmien v hospodárskom i spoločenskom živote tehdajších populácií. Okrem kamenných výrobkov sa v jeho priebehu prvýkrát objavujú aj nástroje a zbrane vyrobené z medi. Podľa doterajších poznatkov bola oblasť Zlínska osídlená len sporadicky.

Ďalšiemu úseku pravekých dejín – dobe bronzovej – dal názov nový kov, zlatistá zliatina medi a cínu. Poznanie výroby bronzu ako novej suroviny na výrobu nástrojov, zbraní i šperkov v nasledujúcich storočiach zásadne ovplyvnilo vývoj tehdajšej pravekej spoločnosti, viedlo k rozvoju špecializovaných remesiel i diaľkového obchodu. Metalurgický proces jeho výroby priblížuje v expozícii model taviacej pece.

Začiatok doby bronzovej na Zlínsku predstavujú nálezy únětickej a najmä věteřovskej kultúry, ktorej nositelia husto osídlili brehy dolného toku rieky Dřevnice. Prvé, ešte nie veľmi početné bronzové výrobky zastupujú napríklad sekerky či dvojice špirálovitých náramkov z detského hrobu pri Kvítkovicích. K výnimočným exponátom bezpochyby patrí depot troch bronzových ihlíc so zdobenými terčovitými hlavicami. Expozíciu dopĺňa rekonštrukcia kostrového pohrebu – mladý dospelý muž so stopami zranenia v oblasti hlavy bol uložený v tradičnej skrčenej polohe, s drobnou nádobkou ako milodarom.

Druhý blok archeologickej expozície zahŕňa obdobie kultúry popolnicových polí mladšej doby bronzovej až staršej doby železnej, laténske obdobie a raný stredovek, keď naše územie trvalo osídlili Slovania.

V prostredí Hostýnských a Vizovických vrchov bola – najmä v posledných desaťročiach – nájdená séria hromadných skladov (depotov) bronzových výrobkov; ich ukladanie v blízkosti prameňov alebo studničiek sa pripisuje rituálny význam. Výrazným fenoménom doby popolnicových polí sú opevnené výšinné hradiská. Medzi najvýznamnejšie patrí Klášťov nad Vysokým Polom, najvyššie pravekké hradisko na Morave, alebo Rysov pri Provodove.

Expozícia predstavuje návštevníkom široký výber archeologických nálezov zo sídlisk a pohrebísk kultúry popolnicových polí, ktoré charakterizujú „každodenný“ život i duchovné predstavy ich dávnych obyvateľov. K prestížnym predmetom z tohto obdobia patria predovšetkým zbrane, zastúpené mečmi s…