Ako živé

Zvieratá, rastliny, kamene, kosti rozkreslené (doslova) na mikrometre, silné v detailoch… Pamätáte si, ako fascinujúco na vás pôsobili, keď ste v detstve listovali v encyklopédiách? Učili ste sa z nich, ako vyzerajú všetky tie listy, stopy, motýlie krídla a pierka vtákov alebo aj akváriové ryby. Asi vám vtedy nenapadlo, že tie takmer fotografické miniatúrne diela niekto hodiny a hodiny konštruoval. Študoval, testoval farebnosť, precízne hľadal štruktúry, hľadal tie najpresnejšie spektrá, aby z 3D urobil 2D. Sú také samozrejmé, že si ani neuvedomujeme virtuozitu, s akou boli vytvorené. Akryl, tuš, akvarel, grafit... pracoval s mnohými technikami. O tom, ako tvoril Ján Švec, hovorí jeho syn Andrej: „Väčšinu ilustrácií robil v mierke 1:1 k originálnej predlohe. Predstavte si napríklad nejakého motýľa, chĺpky na jeho tele či tykadlá majú desatinu milimetra a otec ich dokázal také tenké namaľovať. Znamenalo to však, že nad obrázkom sedel hodiny a často ho robil pod lupou.“ Produkcia jeho vedeckej ilustrácie pre deti je obrovská: Naše vtáky, Z ríše hmyzu, Akvárium v kocke. Mnohé z nich sa aj dnes prenášajú z knižnice do knižnice. Často sa vytiahnu len na chvíľu – keď deti a rodičov baví spoločne zisťovať, čo to vlastne videli v lese, skúmať drobné odlišnosti. Alebo položiť na obrázky pauzák a začať ich obkresľovať. Presne podľa autora vrstviť ceruzkový podklad, vypĺňať ho anilínkami, a ešte aj rámcovať tušom. Tie ilustrácie sú také prirodzené, že si ani neuvedomujeme ich virtuozitu. Vznikli vlastne náhodou. Niektoré tituly z vydavateľstva Mladé letá mali štvorcové formáty, ale rezali sa z obdĺžnikových hárkov, a tak vznikal odpad, ktorý dosahoval rozmer zhruba 10,5 centimetra krát 15 centimetrov. Vydavateľstvo však nechcelo plytvať a uvažovalo, ako ho využiť. Niekomu napadlo, že tieto zvyšky by sa mohli stať podkladom pre malé atlasy s veľmi precíznou až vedeckou ilustráciou.