Rostislav Čuřík (Fotografie)

Vystavený súbor analógových fotografií Rostislava Čuříka sa sčasti skladá z raných snímok, ktoré vznikli na konci sedemdesiatych a v priebehu osemdesiatych rokov, a ďalej z tých aktuálnych, ktoré autor pripravil v tomto roku priamo pre výstavu (Fotografie).

Po celý čas, čo sa Rostislav Čuřík venuje fotografii, sa jeho tvorba vyznačuje výtvarnosťou, experimentom a performativitou. Zvládnutie mimoriadnej techniky analógovej fotografie a jej fines je pre neho dôležitým východiskom. Typická je pre jeho tvorbu aj inšpirácia avantgardnou a modernou fotografiou, snímanie na dlhý čas aj to, že sa jeho snímky niekedy rodia až v komore, predovšetkým rôznymi zásahmi do negatívov, kresbou, strihaním, drásaním, prekrývaním, osvetľovaním, vkladaním predmetov, maľbou vývojkou na citlivý papier aj následným tónovaním. Vzhľadom na to, že zásahy do negatívov vykonáva často takmer v tme, pohybuje sa jeho práca na hranici hry s náhodou, podmienenej dlhoročnými skúsenosťami. Akcia a pohyb sa stávajú bezprostrednou súčasťou vzniku diel a na viacerých snímkach figuruje aj autor osobne. Nejedná sa ale väčšinou o zámerne inscenované autoportréty, ale o jednoduché riešenie potreby nájsť model pre akčné fotografie.

Raná tvorba Rostislava Čuříka, vznikajúca okolo roku 1980, predstavuje z dnešného časového odstupu jasne formulované svedectvo o situácii a pocitoch mladej tvorivej generácie, dospievajúcej v dobe obmedzených možností normalizácie a všeobecne panujúcej hlbokej spoločenskej depresie. Jeho vtedajšia tvorba je však pritom nabitá energiou a evokuje „výbuch slobodnej supernovy alebo prelet guľového blesku“, ako nedávno bezděčne poznamenal jeden z jeho generačných súputníkov, keď sa dozvedel o príprave výstavy v Dome umenia. Snímky Rostislava Čuříka z tohto obdobia dodnes svedčia o sile mladej generácie, ktorá mala vôľu a chuť uskutočňovať svoje plány, avšak zákonite narážala na tuhú totalitnú moc.

Prácu Rostislava Čuříka sprevádza romantická oddanosť umeniu i nerozlišovanie všedného života od tvorby. Súčasťou jeho ranej fotografickej práce sú aj inscenované snímky, ktoré oslovujú odvahou zachytiť výtvarne pojednané akty, často autoportréty, evokujúce vtedy aktuálny body art. Túto otvorenú, slobodnú správu o intimite tela vytváral autor v ateliéroch na uliciach Táborská, Francúzska, v dome v Kamenné kolonii alebo aj v plenéri. Ateliéry zachytené na snímkach predstavovali vtedy ojedinelé miesta slobody, skryté pred vonkajším normalizačným svetom. Čuřík tu zaznamenával spontánne, tvorivé a energiou nabité šialenstvo, do ktorých sa púšťal spolu so svojimi spolužiakmi-maliarmi Lacom Garajom, Liborom Jarošom, s okruhom spolupracovníkov Divadla Tak Tak, vedeného režisérom J. A. Pitínským (vtedy ešte vystupujúcim pod svojím skutočným menom Zdeněk Petrželka) alebo neskôr s umelcami združenými vo voľnej skupine Valerian’s Future, zloženej z Michala Čuříka (Estrada), Romana Švandiniho a básnika Jiřího Dynky.

Formálne súvisí charakter Čuříkovej tvorby s postupným presadzovaním postmoderny v vtedajšej československej kultúre. V oblasti domácej dobovej fotografie sú jeho práce blízke snímkam zoskupenia Slovenskej novej vlny, vytvorených generáciou študentov pražskej FAMU narodených okolo roku 1960, a tiež tvorbe Vladimíra Židlického, ktorý bol Čuříkovým učiteľom na Strednej škole umenia a remesiel v Brne. Avšak na rozdiel od výtvarnej, inscenovanej a bezstarostne hravej fotografie spomínaných umelcov obsahujú Čuříkove snímky zároveň aj naliehavú, všeobecne zdieľanú dobovú existenciálnu skepsu i otvorenosť balansujúcu na hrane sebadeštrukcie.

Taktiež v novom cykle snímok Zátišie na stole, ktorý vznikol priamo pre súčasnú výstavu a je fotografovaný kamerou Linhof na negatív 13×18 cm na dlhý čas, sú patrné náznaky performativity a výtvarné zásahy metódou fotogramu. Tieto fotografie zachytávajú magické zoskupenia obyčajných predmetov, väčšinou najrôznejšieho obalového alebo odpadového materiálu, ktoré videnie autora premieňa vo vzácne poklady. Jeho snímky svedčia o ojedinelej maľbe svetlom, plynulosti času a kráse prežívaného okamihu. Ich charakter rovnako prezrádza, že autorovým ďalším výtvarným prejavom je tvorba obrazov. Týmto cyklom fotografií Rostislav Čuřík taktiež reaguje na svoj nedávny pobyt na mikulovskom zámku, počas sympózia venovaného fenoménu alchýmie v roku 2025. Vystavený súbor nových fotografií dopĺňajú ešte snímky tajomných zátiší z tzv. Cyklu 2026 II. Pinhole (minimalistický experiment). Sú zhotovené niekoľkými autorsky vyrobenými objektmi camery obscury, ktoré spolu s Rostislavom Čuříkom vyrábal jeho brat Estrada a sú na výstave (Fotografie) taktiež k videniu, vrátane umelcových výpočtov pre ich realizáciu.

Otvorené od utorka do nedele 10:00–18:00 hodín, v stredu predĺžená otváracia doba až do 20:00 hodín.

foto: Jan Prokopius