Skreslený Obraz. Kapitoly z počiatkov videoartu

Architektúra výstavy: Kateřina Radakulan

Výstava približuje počiatky umenia videoartu v bývalom Československu, a ďalej v Poľsku a Maďarsku. Časovo pokrýva obdobie od konca 60. do polovice 90. rokov minulého storočia. Výber kľúčových udalostí a umeleckých diel nie je možné oddeliť od celkového spoločenského a politického kontextu, ktorý do značnej miery určoval prístup k technológiám, spôsob práce s video obrazom a možnosti jeho zdieľania. Na príkladoch diel z rôznych krajín inšpiruje k hľadaniu odlišností, ale aj paralel a styčných bodov.

Súčasťou výstavy sú experimentálne filmy, záznamy performancií a akcií a rané animácie, ktoré dopĺňajú celkový obraz vývoja tohto umenia. Dôležitú časť výstavy tvoria nezávislé videomagazíny, spravodajstvo o politike a kultúre šírené na videokazetách (okrem iného Originální Videojournal, Videomagazín Vokna, Videomagazín Karla Kyncla či Infermental). Okrem jednokanálového videa sa tu objavia rôzne podoby videoinštalácií a videosôch, z ktorých mnohé sa zachovali len v dokumentácii.

Názov odkazuje k situácii, keď obrazy boli zámerne i nezámerne deformované a manipulované, experimentovalo sa s podobou analógového a digitálneho obrazu, s televíznym prenosom i televízorom ako objektom, spochybňovala sa samotná schopnosť obrazu pravdivo informovať o skutočnosti. Zároveň naznačuje, že je z dnešného pohľadu obtiažne predstaviť obraz vývoja videoartu v jeho celistvosti. Obtiažny je už prístup ku zdrojom, materiály sú rozptýlené po súkromných i verejných zbierkach, archívoch umelkýň a umelcov, v rôznych fázach digitalizácie alebo doteraz na povalách a v pivniciach na historických a pomaly degradujúcich nosičoch. Máloktorá inštitúcia u nás či ďalších stredoeurópskych krajinách sa zaoberá zbieraním a uchovaním umenia videa a takmer žiadna sa nesústredí na videoinštalácie. Pri vystavovaní historických diel vyvstávajú otázky, aký je správny spôsob ich prezentácie, nakoľko je možné ich rekonštruovať či reprodukovať.

Výstava kladie dôraz na lokálny kontext. Brno zohralo dôležitú úlohu v počiatkoch umenia videa, napríklad súčasťou vernisáží v undergroundovej Galerii drogerie - Zlevněné zboží (1986-1989) bolo premietanie videoportrétov vystavujúcich. Od osemdesiatych rokov fungovalo v rámci VUT v Brne Audiovizuálne centrum Na Květné, už v roku 1992 vznikol na FaVU VUT pod vedením Radka Pilařa Ateliér video a multimediálnej animácie, ďalej Media-archiv a Multimediálna laboratoř, na ktorých rozvoji sa krátko podieľal taktiež Woody Vašulka. Od deväťdesiatych rokov prebiehali v Brne inovatívne prehliadky Hi-Tech/Umenie.

Z českého prostredia sa na výstave predstavia tvorcovia a tvorkyne združení v Obore video, skupiny založenej Radkom Pilařom (Lucie Svobodová, Petr Skala či Ivan Tatíček), nezávislí autori vychádzajúci z prostredia performance a akčného umenia a pracujúci s filmovou i video technológiou (okrem iného Lumír Hladík, Tomáš Ruller, Vladimír Ambroz, Miloš Šejn, Vladimír Havlík, Petr Váša a Marian Palla, Martin Zet, Jiří Černický, Jennifer DeFelice či Adéla Loučanská), prvá generácia študentstva video ateliérov (Janka Vidová-Žáčková, Filip Cenek, Zdeněk Mezihorák a ďalší), autori videoinštalácií (okrem Tomáša Rullera a Vladimíra Ambroza napríklad Jaroslav Vančát) či umelci, ktorí pôsobili v emigrácii (Michael Bielický, Petr Vrána, Milan Kohout).

Na Slovensku bol jedným z prvých autorov venujúcich sa videoartu Peter Rónai, ktorého konceptuálny prístup poznamenal aj generáciu brnianskych študentov vďaka jeho pôsobeniu na FaVU. Konceptuálny prístup je vlastný aj dielam Miroslava Nicza. Z prostredia experimentálneho filmu vychádza Vladimír Havrilla, z viacerých rovín predstavíme dielo Jany Želibskej pracujúcej s obrazom a telesnosťou, feministický prístup sa objavuje taktiež v diele Ilony Németh.

V Poľsku sa raný videoart sústredil okolo skupiny Warsztat Formy Filmowej, založenej študentmi filmovej školy v Lodži (okrem iného Józef Robakowski, Wojciech Bruszewski, Zbigniew Rybczynski), ďalšie tvorivé okruhy vznikli na akadémiách vo Varšave a v Katoviciach. Vďaka relatívne dostupnejšej technológii sa oni aj rad ďalších autoriek a autorov už od začiatku 70. rokov venovala okrem iného analýze televízneho prenosu a pracovala so špecifickosťou videoobrazu (okrem iného Jolanta Marcolla, Izabella Gustowská, Anna Kutera alebo Grzegorz Zgraja).

V maďarskom prostredí zohralo veľkú rolu pre podporu filmu a rozvoj video tvorby Studio Bély Balázsa. Súčasťou výstavy sú diela autoriek a autorov s ním spojených ako sú Ágnes Háy, Gábor Bódy alebo Tibor Hajás, konceptuálne filmy Dóry Maurer, videoinštalácie Jánosa Sugára alebo dokumentácia televíznych experimentov Károlyho Halásza.

VYSTAVUJÚCI: Vladimír Ambroz, Michal Baumbruck, László Beke, Petr Bradáček, Eugen Brikcius, Michael Bielický, Gábor Bódy, Gábor Bora, Wojciech Bruszewski, David Burk, Filip Cenek, Zdeňka Čechová, Lubomír Čermák, Jiří Černický, Josef Daněk & Blahoslav Rozbořil, Jiří David, Jennifer DeFelice, Ľubomír Ďurček, Richard Fajnor, Márta Fehér, Peter Forgács, Irena Gosmanová (Pigi), Izabella Gustowska, Milan Guštar, Károly Halász, Tibor Hajás, Vladimír Havlík, Vladimír Havrilla, Ágnes Háy, Lumír Hladík, Martin Hřebačka, Jozef Jankovič, Pavel Jasanský, Milan Kincl, Miroslav Klivar, Milan Knížák, Milan Kohout, Július Koller, Vít Kraus, Anna Kutera, Paweł Kwiek, Laboratory of Presentational Techniques, Zbigniew Libera, Marek Mařan, Jolanta Marcolla, Tomáš Mašín, Dóra Maurer, Peter Meluzin, Zdeněk Mezihorák, Roman Milerský, Teresa Murak, My & Co., Rudolf Němec, Ilona Németh, Miroslav Nicz, Marcel Odenbach, Ewa Partum, Miklós Peternák, Radek Pilař, Kamila Richterová, Józef Robakowski, Peter Rónai, Tomáš Ruller, Zbigniew Rybczyński, Elen Řádová, Zorka Ságlová, David Saudek, Pavel Scheufler, Petr Skala, René Slauka, Nadja Slovak, Lubomír Sochor, Vít Soukup, František Stárek, János Sugár, Lucie Svobodová, Gyula Száva (K-video group), Bálint Szombathy, Miloš Šejn, Petr Šesták, Ivan Tatíček, Jaroslav Vančát, Markéta Vaňková, Petr Váša & Marian Palla, Steina & Woody Vašulka, Via Lucis, Jana Vidová-Žáčková, Petr Vrána, Ryszard Waśko, Dušan Zahoranský, Dobroslav Zborník, Martin Zet, Grzegorz Zgraja, Alicja Żebrowska, Jana Želibská

Výstava využíva zápôžičky od radu jednotlivcov a inštitúcií od nás i zo zahraničia. Špeciálne poďakovanie za konzultácie k výberu diel a udalostí v časovej osi: Katarína Rusnáková (SK), Łukasz Guzek, Tomasz Załuski (PL), Miklós Peternák, Simon Petri-Lukács (C³: Center for Culture & Communication, Budapešť), František Zachoval (GMU v Hradci Králové), Miloš Vojtěchovský (Vašulka Kitchen Brno).

Výstava sa koná pod záštitou primátorky mesta Brna Markéty Vaňkovej.

Otvorené od utorka do nedele 10:00–18:00 hodín, v stredu predĺžená otváracia doba až do 20:00 hodín.

Výstavné playlisty sa čiastočne menia v čase a v priebehu výstavy tak v jednej časti môžete zhliadnuť tri rôzne programové rady.

foto: Jan Prokopius