ART DESIGN FASHION

Budova Uměleckoprůmyslového muzea Moravské galerie v roku 2021 získala nový koncept: ART DESIGN FASHION. Predesiela ním, že múzeum sa venuje nielen samotnému designu, ale aj móde a vzťahu designu a umenia. Návštevníkov čaká stála expozícia, výstavy i nové zázemie, ktoré exkluzívne pre Moravskú galériu pripravili poprední českí designéri. Zmenená podoba Uměleckoprůmyslového muzea v Brne predstavuje pomyselnú výkladnú skriňu českých designérov a ich produktov. Tento mnohovrstevnatý koncept nemá čo do rozsahu a kvality v Českej republike obdobu.

Při úpravách interiéru šlo galerii především o zakomponování myšlenky prezentace současných designérů prostřednictvím jejich návrhů interiérových prvků a prostor. Do příprav tak galerie zapojila Maxima Velčovského, Radka Wohlmutha a studio edit!, Evu Eisler, Davida Karáska, studio Olgoj Chorchoj nebo Marka Štěpána.

Aktuálne intervencie v expozícii:

Krištof Kintera – Démon rastu

Spolu so znovuotvorením brnianskeho Uměleckoprůmyslového muzea sa verejnosti prvýkrát predstavila novo koncipovaná zbierka súčasného dizajnu a módy. Ako jej názov 2000+ napovedá, zbierka mapuje prejavy na poli dizajnu a módy od začiatku nového milénia.

Dôležitým impulzom pre ustavenie zbierky sa stal „pandemický“ Open Call: Dizajn pre Moravskú galériu, ktorý prebehol v roku 2020. Do výzvy sa prihlásilo 268 autoriek, autorov, dvojíc a štúdií s takmer šiestimi stovkami prác, z ktorých odborná porota vybrala konečných 68 diel. Pod hlavičkou 2000+ Fashion sú novo prezentované aj ikonické diela Liběny Rochovej, poprednej českej návrhárky, ktorá darovala Moravskej galérii rozsiahlu kolekciu odevov a doplnkov z posledných tridsiatich rokov svojej tvorby. Ďalej zbierku 2000+ dopĺňajú diela získané z retrospektívnych výstav Maxima Velčovského a štúdia Olgoj Chorchoj, ktoré sa obe uskutočnili v roku 2016 a symbolicky odštartovali mapovanie súčasného dizajnu v dramaturgii Moravskej galérie.

Expozícia 2000+ ponúka prvý prierezový pohľad zbierkou organizovanou do šiestich kategórií, ktoré popisujú všeobecné tendencie v súčasnom dizajne: Nostalgia, Emo, Ars, Fér, Funkcia a Vízie. Tieto kategórie navyše tvoria protiklady na pomyselnej škále. Napríklad práce zaradené do skupiny Nostalgia hľadajú svoje predlohy v minulosti, čerpajú zo spomienok na detstvo a dokonca zachraňujú tradičné remeslá ako napríklad modrotlač. Na opačnom póle sú práce radené do množiny Vízie, ktoré testujú technológie a materiály budúcnosti. Práce s nálepkou Emo útočia na emócie a abstraktný ideál krásy, zatiaľ čo tie Férové nahrádzajú estetické ideály heslami udržateľnosť, upcykling alebo zodpovednosť. V kategórii Ars sa úžitkovosť predmetov mení v samoúčelnosť vlastnú len umeniu a jej priamym opakom sú logicky predmety, ktorých primárnou kvalitou je Funkcia.

Postmoderné štýlové formy tvoria v československej vizuálnej kultúre síce pomerne jasne ohraničenú epizódu, napriek tomu veľmi zásadnú. V rýchlom slede sa striedali aj významy, ktoré na seba postmoderné tvaroslovie naberalo – od provokatívneho nositeľa slobodného názoru pred rokom 1989 cez stvrzovateľa novej politickej a spoločenskej situácie po roku 1990 až po karikatúru malosti a tvorivej impotencie v jej závere. Význam a dopad postmoderny je pre československú situáciu veľmi špecifický zvlášť preto, že je súčasťou mentálneho i faktického rozpadu nereformovateľného socialistického režimu. Je sprievodnou formou premeny československej spoločnosti od totalitného režimu k otvorenému demokratickému systému. Postmodernu v Československu tak môžeme vnímať ako prechodový rituál od komunizmu k spoločenskej a ekonomickej transformácii 90. rokov 20. storočia.

Design je spojený s rozvojom sériovej výroby, ale aj skutočnosťou, že človek sa pri výrobkoch, ktoré vytvára, vždy snaží, aby nová stolička bola pohodlná, čajová kanvica sa dobre držala alebo aby sa lampa mohla jednoducho polohovať. Snahou designu je každé múdre využitie technického objavu, materiálu či uspokojenie novej potreby zavŕšiť kultivovaným alebo nápaditým tvarom, farbou, povrchom. V modernej dobe na to ale už nestačí len um remeselníka a je potrebné pracovať aj s myšlienkou a víziou designéra.

Vzhľadom na to, že priemyselná história Brna, Moravy a českých zemí je mimoriadne bohatá, rozhodli sme sa rozprávať príbeh dizajnu práve pomocou produktov, ktoré vznikli na tomto území. Poďme teda prehliadnuť panorámu predmetov, ktoré nám načrtávajú jedinečný a neopakovateľný príbeh dizajnu, ktorý je zároveň dostatočne nosný, aby sme porozumeli princípom, na ktorých dizajn vecí stojí.

Súčasťou expozície je aj otvorený depozitár skla, keramiky a porcelánu, ktorého autormi a kurátormi sú Maxim Velčovský a Radek Wohlmuth. Na realizácii sa podieľalo aj architektonické štúdio edit!.

Depozitár tvoria dve miestnosti múzea a je poňatý ako modulárny mobiliár, ktorý chce odbúrať vžité psychologické bariéry medzi návštevníkom a vystavenými predmetmi. Vitríny preplnené predmetmi a evokujúce „klasickú“ depozitárnu prax striedajú prevzdušnené miesta len s niekoľkými solitérmi. Princípom výberu nie je len rozdelenie na voľné a úžitkové umenie či datácie, ale napríklad aj technika, technológia, farba alebo téma. V presklených boxoch je možné spozorovať aj drobné scénické inscenácie či zbierky kuriozít, napríklad pivných pohárov. Intenzívnejší návštevnícky zážitok je dosiahnutý výraznou farebnosťou, optickým i symbolickým prvkom bielej a čiernej. Na tejto bipolárnej línii sa tiež zakladá koncept otvoreného depozitára, v ktorom sklo predstavuje transparentnosť, keramika naopak hutnosť.

Interaktívny objekt s názvom „Mrak“ na terase Uměleckoprůmyslového muzea, ktorý navrhol architekt Marek Štěpán. Mrak sám o sebe vytvára a zdôrazňuje vstup do múzea zo strany mestského centra. Je navrhnutý ako pneumatický vankúš s vnútorným pretlakom o dvoch vrstvách. Tieto vrstvy tvoria synklasticky zakrivená priestorová plocha z matnej fólie ETFE pôdorysného tvaru obličky. Vankúš je zaistený sieťou z nerezových lán nad hornou a pod spodnou fóliou proti nadmernému priehybu vplyvom vetra a snehu. Vo vnútri vankúša sú riaditeľné RGB svetlá, ktoré vydávajú vnútornú žiaru, metafyzické svetelné atmosféry či obrazy pohyblivých matíc. Okrem svetla môže „Mrak“ vydávať aj zvuky, ktoré sú podobne ako u svetla odozvou na podnety z okolia alebo môžu byť súčasťou zámerne komponovanej audiovizuálnej show. Multimediálna činnosť „Mraku” sa bude sústrediť hlavne na špeciálne príležitosti a akcie Uměleckoprůmyslového muzea.

Nad expozíciou prevzali záštitu: