Lukáš Macháček. Hanácká

Módny návrhár Lukáš Macháček (*1989 v Olomouci) je na tuzemskej módnej scéne známou osobnosťou. Jeho prístup k móde je sofistikovaný a vychádza z hlbokého skúmania vybranej témy, charakterizujú ho vypracované siluety vychádzajúce z klasickej elegancie, okorenené sviežou rebéliou.

V najnovšom časozbernom projekte, ktorý vznikol v spolupráci s Moravskou galériou a vrcholí práve výstavou v Jurkovičovej vile, sa návrhár vracia ku svojim moravským koreňom, vrstvám tradícií, kolektívnej pamäti, ľudovej múdrosti, mágii. Predstavuje módu ako prostriedok komunikácie so svetom, kľúč k jeho zážitku, ako skratku, ktorá z chaosu sveta vyťahuje to podstatné. Výstava rozvíja motív jeho módnej kolekcie Hanácká, ktorá je vyústením dlhodobého, vnútorného návrhárovho konceptu: „Kiežby každý, kto prehliadku, kolekciu či výstavu uvidí, precítil, uvidel alebo vnímal všetko, čo sa skryto odohráva v mojej duši a mysli. Je to v každej osnove, útku či stehu kolekcie… Vtlačil som do Hanáckej svoje srdce. Je v nej ľahkosť zo slobody byť sám sebou, bez ohľadu na to, čo si myslí okolie. Snáď vôbec prvýkrát sa v nej vraciam aj k rodnej Morave, k rodinnému striebru tradície, ktoré mnohí prehliadajú,“ hovorí Lukáš Macháček.

V kolekcii sa premieta silueta kroja, ale aj skryté symboly srdca, pramienkov červenej krvi, lásky aj utrpenia, osudu aj vôle ho zmeniť. Vrstvenie, s ktorým Lukáš Macháček aj v tejto kolekcii pracuje, pripomína vrstvy času. Objavujú sa tu však aj drobné motívy, ako sú niektoré zámerne nezačistené švy, ktoré sú výrazom oslobodenia od rolí, ktoré nám prisudzuje a očakáva od nás okolie. Lukáš Macháček sa nimi symbolicky vracia na samý začiatok svojej návrhárskej cesty, keď nemal potrebný šijací stroj a nezapracované švy boli niekedy nutnosťou. Teraz sa stávajú gestom oslobodenia, ale aj vedomým dekoratívnym prvkom. Kurátorsky a kreatívne sa na koncepcii kolekcie podieľala Eva Sýkorová Čomborová, slovenská módna a umelecká publicistka a kurátorka: „Hanácká je synonymom autentickej výpovede, rozprávaním o zmysle obradov a bytia, o slobode, o pravde, o láske, o čase života. Je to Lukáš sám. Kolekcia predstavuje rýdze spojenie módy, umenia a všetkého nad v jeden symbiotický celok.“

Výstava nadväzuje na dekadentné prostredie Jurkovičovho domu, jeho esprit, na tunajšiu čarovnú atmosféru príbehom, ktorého stredobod tvorí žena a jej odev. Ten nie je iba obyčajnou šupkou alebo ošatením, ale archívom kolektívnej aj individuálnej pamäte, tradície, histórie aj nádejí a ambícií súčasnosti aj odvahy do budúcnosti. Žena a jej šat symbolizujú súhrn týchto vrstiev, ktoré zhmotňujú v jednotlivých odevných súčiastkach. Každá má svoj nielen funkčný, ale aj magický zmysel, ktorý rezonuje sám o sebe a v celku vyznieva ako harmonický mnohohlas. Preto aj výstava odohráva „príbeh“ vo viacerých rovinách – časových, priestorových aj formálnych. Prelína sa tu minulosť a tradícia so súčasným espritem a predstavou o budúcnosti, ktorá sa spája s magickým rituálom nazerania budúcnosti z kariet.

Symbol hrá v koncepcii výstavy dôležitú úlohu, odkazuje totiž nielen k archetypu ľudového odevu, ale aj k ornamentu a jeho intuitívnemu čítaniu. Ten sa tu premieta aj v podobe transformovanej rubovej strany mariášových kariet, ktoré odkazujú k ľudovému mysticizmu a základom dávnej viery v dobro aj obáv z uchvátiteľskej sily zla. Tu sú taktiež symbolom odvahy sa zlu vzoprieť, nádeje a vôle po živote a šťastí.

Zvláštne poďakovanie venujú autori výstavy Nore Grundovej, šéfredaktorke Harper’s Bazaar Czech Republic.