Preskočiť na obsah

Telá zeme. Naše telá

25. 9. 2026 – 28. 2. 2027

Ciała ziemi. Ciała nasze – minulé a súčasné spôsoby videnia prírody

Otvorenie výstavy: → 25.09 (piatok), 18.00 h NOMUS – Nowe Muzeum Sztuki a Gdańska Galeria Fotografii ul. Jaracza 14, Gdańsk

Vernisáž bude tlmočená do PJM. Vstup voľný!

Dokáže hmota konať? Sú rast rastliny, obeh vody, praskanie dreva alebo pomalý rozpad organického tkaniva len procesmi prebiehajúcimi na pozadí ľudských dejín, alebo môžu predstavovať formu pôsobnosti, ktorú sme dlho nedokázali zachytiť?

Od 25. septembra možno v NOMUS – Nowe Muzeum Sztuki vidieť výstavu venovanú historickým a súčasným spôsobom zobrazovania prírody a meniacim sa vzťahom medzi ľudským a nezľudským. Je to prvá výstava cyklu Každé umenie minulosti bolo kedysi súčasné, ktorý kladie vedľa seba diela z rôznych epoch, aby ukázal kontinuitu citlivosti a premenu spôsobu pohľadu na skutočnosť.

Východiskom výstavy sú novoveké grafiky rastlín – listov, tráv a kvetov – čítané nielen ako vedecké ilustrácie, ale aj ako vizuálne stopy úžasu nad samotnou existenciou foriem života. Príroda sa v nich predstavuje ako autonómny objekt poznania, vyňatý z úžitkového a symbolického kontextu, a podivuhodnosť sa tu chápe ako intenzita pohľadu sústredeného na materiálnu zložitosť a poriadok aj tých najnenápadnejších biologických foriem. Súčasné diela tento postoj rozvíjajú a posúvajú dôraz od reprezentácie k vzťahu a spolužitiu. Príroda už nie je len pozorovaná, ale stáva sa aktérom reálnych procesov, ako sú rast, obeh, rozpad a regenerácia, do ktorých je zapojené aj umelecké dielo.

Príroda ako sieť vzájomných závislostí

– Zaujíma nás príroda nie ako nehybný obraz či kulisa ľudskej činnosti, ale ako hmota, ktorá neustále pracuje: rastie, obieha, nasiakava, rozpadá sa a regeneruje. V mnohých prezentovaných dielach nie sú tieto procesy len témou zobrazenia, ale skutočne spolutvoria dielo. To umožňuje pozerať sa na pôsobnosť inak – všimnúť si, že zmeny vo svete nie sú výhradne výsledkom ľudských rozhodnutí a činov – hovorí Aleksandra Grzonkowska, kurátorka výstavy.

Výstava kladie otázku, čo sa mení, keď príroda prestane byť chápaná ako námet, pozadie alebo zdroj. Prezentované diela nám umožňujú vidieť ju ako hmotu s vlastnou dynamikou: rastúcu, nasiakajúcu, obiehajúcu, prechádzajúcu premenami a ovplyvňujúcu ľudské telá, gestá aj spôsoby poznania. Namiesto jedného príbehu o prírode výstava ponúka niekoľko paralelných perspektív: vedeckú, estetickú, telesnú, ekologickú a materiálnu.

Každé umenie minulosti bolo kedysi súčasné

– Položenie starých botanických grafík vedľa súčasného umenia umožňuje vidieť kontinuitu aj premenu spôsobov myslenia o prírode. Minulé zobrazenia vyrastali z pozorného pozorovania a úžasu nad zložitosťou foriem života. Súčasné diela túto citlivosť rozvíjajú, no pozornosť smerujú aj na procesy, spolužitie a materiálne závislosti. Nejde teda o jednoduché postavenie starého a nového pohľadu proti sebe, ale o ukázanie, ako sa menia otázky, ktoré si o prírode kladieme – dopĺňa Maja Murawska, kurátorka výstavy.

Na výstave uvidíme diela Agnieszky Brzeżańskej, Bogny Burskej, Honoraty Martin, Teresy Murak, Alicje Patanowskej, Agnieszky Polskej, Łukasza Rusznicu, Zofie Sobolewskej Ursic, Teresy Tyszkiewicz, Rafała Wilka, Liliany Zeic a Jakuba Juliana Ziółkowského, kladené okrem iného vedľa kanonických dávnych botanických diel, ako je Flora Prussica Johannesa Loeseliusa, Kreutterbuch Pietra Andrea Mattioliho alebo Zielnik Szymona Syreńského zo zbierok Knižnice PAN v Gdański, a osemnásťstoročných prác Barbary Reginy Dietzsch a Johanna Friedricha Schulzeho zo zbierok Ateliéru grafiky a kresby Oddelenia starého umenia Národného múzea v Gdański.

Prezentované diela pochádzajú aj z umeleckej zbierky PKO Banku Polskiego, z Nadácie ING pre poľské umenie, z Galérie Consonni Radziszewski a zo Zachęty – Národnej…

— NOMUS