Neónovo sfarbené oslepujúco jasné masívne maľby s rizikom kolízie sietnice

Prvá inštitucionálna výstava v Európe venovaná americkej maliarke Katherine Bernhardt predstavuje komplexný prehľad jej najnovšej tvorby. Svojimi veľkoformátovými, žiarivo farebnými maľbami sa Bernhardt etablovala ako jeden z najvýraznejších hlasov súčasného maliarstva. Názov výstavy Katherine Bernhardt, Neonfarbblendluminanzwuchtgemaeldenetzhautkollisionsgefahr, je slovná konštrukcia zložená z päťdesiatich ôsmich písmen, ktoré spájajú jednotlivé nemecké prvky, podstatné pre koncept výstavy a umelecký prístup, do jedného celku: neón – farba – oslepovanie – jas – sila – maľba – sietnica – kolízia – nebezpečenstvo. Zároveň názov funguje ako jazykové preťaženie a ako kondenzácia logiky zmyslového zážitku: menej opisuje, viac ovplyvňuje a odkazuje na obrazovú produkciu, ktorá sa priamo zameriava na vnímanie, intenzitu podnetov a vizuálne prekrývanie. Spájanie pojmov vytvára akýsi sémantický nepretržitý prúd, ktorý prenáša logiku jej maľby – charakterizovanú prekrývaním a blízkosťou znakov, ako aj impulzívnou intenzitou a simultánnosťou – do radikálne otvoreného jazyka.

Dielo Bernhardt sa pohybuje na pomedzí pop artu, neoexpresionizmu a postdigitálnej maľby. Preberá stratégie pop artu 60. rokov, ako ich rozvinuli umelci ako Andy Warhol, Roy Lichtenstein a Claes Oldenburg, a prekladá ich vizuálne jazyky do subjektívnej a expresívnej súčasnej formy. Na rozdiel od vypočítanej vzdialenosti klasického pop artu sa maľby Bernhardt vyznačujú gestickou bezprostrednosťou, spontánnosťou a zámerne nedokonalou otvorenosťou. Zároveň jej práce vykazujú odkazy na neoexpresionizmus 80. rokov. Súčasne prenikavé použitie farieb a fyzická, zmyslová prítomnosť jej malieb odkazujú na umeleckohistorické súvislosti, ktoré siahajú ešte ďalej – k priestorotvorným farebným svetom Henriho Matissea alebo zátišiam z koncentrovaného obrazového kozmu Giorgio Morandiho. Bernhardt tiež nepoužíva každodenné predmety primárne kvôli ich symbolickému významu, ale ako východiskový bod maliarskych prieskumov. Jej motívy nasledujú dynamiku samotného maliarskeho aktu a nie vopred stanovený ikonografický program. Vo svojich maľbách Bernhardt navyše opakovane odkazuje na dielo súčasných umelcov:kyne, ktorých si cení, ako napríklad Alex Katz, Mary Heilmann, Laura Owens a Josh Smith.