Bitky formy proti oblakom, vtákom a ohňu

Josef Strau patrí medzi najosobitejšie umelecké osobnosti svojej generácie. Po mnoho rokov žil a pracoval v Kolíne nad Rýnom, Mexico City a New Yorku, kým sa vrátil do Viedne. Jeho dielo sa pohybuje medzi maľbou, sochou, filmom, architektúrou a literatúrou, a tak často presahuje jasné zaradenie do jednotlivých médií.

V centre Strauovej umeleckej praxe stojí otázka, čo pre neho vôbec znamená produkovať umenie. Od konca 80. rokov 20. storočia rozvíja formy takzvaného „neproduktívneho postoja“, ktorými sa vyhýba predstave nepretržitej umeleckej produktivity a s ňou spojeným kultúrnym hodnotám umeleckého prevádzky. Nielen tvorba, ale aj zbieranie, zavrhovanie, znovuobjavovanie, písanie a vystavovanie sa u neho stávajú samostatnými umeleckými činmi. Pritom sa takmer experimentálne sleduje metafyzika samogenerujúcich sa, navonok uzavretých produkčných naratívov, napríklad ním vymyslené hypostázy. „Hypostáza“ označuje vznik alebo „zostup“ duchovnej idey alebo reality do nižšej, materiálnej sféry – u Straua teda predstavu, že sa myšlienky môžu vo svete manifestovať práve prostredníctvom jednoduchých materiálnych procesov a experimentov.