Prezentácia diel Józefa Szajnu získaných vďaka dotácii z prostriedkov MKiDN

Prezentácia predmetov získaných do zbierky Sliezskeho múzea v Katoviciach z prostriedkov Ministerstva kultúry a národného dedičstva pochádzajúcich z Fondu podpory kultúry v rámci projektu „Rozšírenie zbierky diel Józefa Szajnu v Sliezskom múzeu”

Centrum poľskej scenografie, pôsobiace v rámci Sliezskeho múzea v Katoviciach, je jediné v Európe, ktoré predstavuje výsledky významných divadelných umelcov, ktorých tvorba presahuje tradičné hranice medzi divadlom a výtvarným umením. Osobitné uznanie v zbierke si zaslúžia tvorcovia ako Tadeusz Kantor, Józef Szajna a Leszek Mądzik. Múzeum zhromaždilo najväčšiu zbierku diel Szajnu v Poľsku a vo svete, čítajúcu približne 580 predmetov, a získalo tak možnosť širšie prezentovať umelcov odkaz a zachovať jeho dedičstvo.

Józef Szajna (1922–2008) patrí k najvýznamnejším umelcom sveta divadla a umenia, ktorý prevzal odkaz avantgardistov a vytvoril totálne umenie spájajúce v divadle výtvarné umenie a literatúru. Tento maliar, scénograf, režisér, divadelný teoretik a autor vlastných inscenácií zanechal svojim nasledovníkom posolstvo, ktoré si zachováva aktuálnosť, vychádzajúce z traumatických vojnových skúseností a pobytu v koncentračných táboroch KL Auschwitz a Buchenwald. Varovanie obsiahnuté v Szajnových dielach zostáva aktuálne a týka sa univerzálnych problémov ľudskej existencie. Výber jedinečných projektov dokumentujúcich jeho najdôležitejšie autorské inscenácie a obrazy umožňuje múzeu rozvíjať dialóg s mladým publikom. V tejto súvislosti sú medzi zakúpenými dielami osobitne dôležité tieto diela: „Drang nach Osten – Drang nach Westen“ (1987); „Drang nach Osten – Drang nach Westen“ (1989); „Ostatnia stacja“ (1996); kresby z cyklu „Leżę tutaj ukrzyżowany“ (1992); „Oświęcim I“ (1985); „Apel“; „Kopiec. Akcja“.

Tvorba Szajnu reprezentuje umenie druhej polovice 20. storočia. Začínajúc skúsenosťami grafika a maliara, umelec hľadal prostriedky, ktorými by presunul činnosť z plochy do priestoru. Získanie obrazu „Utrwalanie“ a asamblážov „Widok“ a „Za ścianą“, ktoré rozširujú tematický záber zbierky maľby, umožňuje bohatšiu prezentáciu diel spájajúcich scénické výtvarníctvo s maľbou. Práce vytvorené technikami koláže a asamblážu, zložené zo zničených materiálov a predmetov, vytvárajú metaforický obraz sveta po apokalypse a odkazujú aj na Szajnov umelecký gest vyplývajúci z potreby „lepiť svet“.

Medzi získanými predmetmi vynikajú „Wariacje teatralne“ a scénografické návrhy dokumentujúce autorské inscenácie Józefa Szajnu z 50. a 60. rokov, realizované okrem iného v Opole, vo Varšave a v Krakove, a tiež práce súvisiace s jeho činnosťou v 70. rokoch v jeho autorskom Teatr Studio.

Medzi diela predstavujúce význames zlom v umení Józefa Szajnu patrí okrem iného cyklus obrazov s výtvarným znakom – siluetou, ktorá sa stala akoby podpisom myšlienok Józefa Szajnu a priestorovým kľúčom k jeho divadlu. Silueta, chápaná ako prázdnota po človeku, stopa po tom, čo bolo a bezpovratne pominulo, sa v jeho tvorbe opakovane objavuje. Jej opakovanie zdôrazňuje umelcovo vedomé používanie výtvarných motívov. Tento znak stelesňuje kľúčovú myšlienku umenia Józefa Szajnu – „Človek ako najvyššia hodnota a zdroj formy“ – zobrazenú v dielach ako „Mrowisko“, „Mrowisko z sylwetą“ a „Sylwety“.