Veľké sezóny. Divadlo Andrzeja Kreutza Majewského

Výstava „Veľké sezóny. Divadlo Andrzeja Kreutza Majewského“ pripomína vynikajúce úspechy poľského a európskeho divadla druhej polovice 20. storočia, ktoré vytvoril geniálny maliar a vizionár, ako aj charizmatický pedagóg na Akadémii výtvarných umení v Krakove a vo Varšave, vždy zdieľajúci svoju vášeň pre umenie s mladšími generáciami scénografov. Majewského scénické realizácie spôsobili, že v 70. rokoch získala poľská opera celosvetové uznanie. Umelec udržiaval stály dialóg s hviezdami operných scén, ktoré ho pozývali na spoluprácu. Ako hlavný scénograf Teatru Wielkiego – Opery Narodowej budoval blízke vzťahy domácej scény s kozmopolitným prostredím skladateľov, režisérov a operných spevákov. Majewski ako maliar a scénograf zaviedol do poľskej opery autorskú formu, ktorá spájala inšpiráciu vtedajšou avantgardou s obrazmi neoromantikov, symbolistov a monumentalizmom barokovej éry.

Andrzeja Kreutza Majewského charakterizuje potreba zaznamenávať udalosti, myšlienky, opisy vízií a snov, ktoré nachádzame v jeho denníkoch, a predovšetkým akási inštinktívna alebo z rodinného prostredia vynesená citlivosť k hudbe a potreba maľovať obrazy tvoriace „krehké pomníky detstva“. V nich definoval osobný slovník symbolov a metafor, poznačený smrťou, stratou, strachom a pocitom osamelosti.

Narratív výstavy „Veľké sezóny. Divadlo Andrzeja Kreutza Majewského“ vzdáva hold umelcovi, ktorého umenie stále podnecuje predstavivosť ďalších generácií divákov, ktorí kráčajú cestou objavenou v jeho dielach. Zahájením expozície projektmi opony pre balet „Svätenie jari“ Igora Stravinského (poľská premiéra v roku 1962) zdôrazňujeme dobu, keď Majewski začal pracovať v Teatru Wielkim – Opeře Narodowej vo Varšave, a jeho spolupráca s Henrykom Tomaszewským je začiatkom tvorivej vášne pre hudobné divadlo. Zvolený titul je významný aj v kontexte parížskej premiéry realizovanej baletným súborom Sergeja Ďagileva v Théâtre des Champs-Élysées v Paríži v roku 1913 ako predstavenie kombinujúce tradíciu s maliarskou avantgardou. Ako Ďagilev, tak Majewski často tvorili mimo hraníc svojich rodných zemí. Obaja získali uznanie, avšak Majewského diela boli označené ako „divadlo krutého zázraku“. Senzačné kostýmy a scénografické návrhy dokumentujúce inscenáciu „Elektry“ Richarda Straussa, ktorú tvorca realizoval v mnohých európskych mestách (Kolín nad Rýnom, 1969, Varšava 1971, Hamburg 1973 a Paríž 1974), a ktoré sú v súčasnej dobe prezentované v srdci katovickej výstavy, nachádzajú doplnenie v parížskej Bibliothèque-Musée de l'Opéra Palais Garnier.

Na expozícii je predstavených 27 titulov predstavení zobrazených prostredníctvom 160 diel, vybraných zo zbierky takmer 450 výtvarných diel, ako sú scénografické návrhy, divadelné kostýmy, obrazy, skice darované Andrzejem Kreutzem Majewským Centru Scenografii Polskiej ako zakladajúci základ zbierok pripomínajúcich úspechy totálneho umelca, vizionára a demiurga.

Pozývame divákov do labyrintu diel Andrzeja Kreutza Majewského, ktorý sa otvára, aby odhalil expozíciu prác študentov Katedry scénografie Akadémie výtvarných umení v Krakove, ktorí nadviazali dialóg s minulosťou a ktorých plastické vízie nám umožňujú s nádejou hľadieť do budúcnosti umenia 21. storočia.