DobroSTAVY

Dokáže nám umenie pomôcť prekonať krízu? Môže sa proces tvorby stať formou dialógu s vlastnými emóciami? Spôsobom, ako znovu nájsť rovnováhu, a pokusom nájsť zmysel v skúsenostiach, ktoré nie vždy vieme pomenovať? Čím vlastne je tematizovaný dobrostav: stavom, ktorý možno dosiahnuť, alebo neustálym úsilím vyrovnať sa s okolitou skutočnosťou?

Výstava Dobrostany je pokusom odpovedať na tieto a mnohé ďalšie otázky, ktoré si kladieme v súvislosti s duševným stavom súčasného človeka. Rozpráva príbeh o jeho vnútornom svete, o psychike, ktorá neustále reaguje na životné skúsenosti a snaží sa ich integrovať a pochopiť. Je to príbeh o stavoch, ktoré veľmi dobre poznáme, hoci ich nie vždy vieme pomenovať.

Názov výstavy, zámerne viacvýznamový, je hrou slov, ktorá spája pojem „dobrostav“, spájaný s rovnováhou, bezpečím alebo dobrou náladou, s množstvom ďalších stavov, v ktorých sa človek môže ocitnúť. Už samotný tvar množného čísla spochybňuje presvedčenie, že dobrostav je jeden, jasne vymedzený a dosiahnuteľný stav. Môže byť človek v dobrostave, keď cíti smútok? Znamená kríza vždy jeho neprítomnosť? Môže byť osamelosť zároveň zdrojom utrpenia aj priestorom, ktorý potrebujeme pre seba? Sú napätie alebo túžba utiecť opakom dobrostavu, alebo môžu byť súčasťou cesty k jeho rozpoznaniu? Názov nás vyzýva zastaviť sa a zamyslieť sa a pozrieť sa na duševnú kondíciu nie v kategóriách jednoduchého rozdelenia na „dobre“ a „zle“, ale ako na neustále sa meniacu krajinu skúseností.

Výstava predstavuje rôzne perspektívy a spôsoby rozprávania. Popri dielach umelcov, ktorí reflektujú vlastné skúsenosti, uvidíme aj práce tvorcov-pozorovateľov, ktorí komentujú stav súčasnej spoločnosti. Expozícia zahŕňa rozmanité média, od maľby, kresby a grafiky po koláž, inštalácie či realizácie pracujúce s textom. Rozmanitosť jazykov výpovede zodpovedá rozmanitosti ľudských skúseností: od toho, čo možno rozprávať, namaľovať a vidieť, až po to, čo zostáva nevyslovené a nepomenované.

Dobrostany sa stávajú príležitosťou na rozhovor o ľudskej psychike, bez predsudkov a zjednodušovania. Vedú k zamysleniu nad tým, čo sa v človeku deje v okamihoch krízy a aké odlišné môžu byť cesty k obnoveniu rovnováhy. Je to úvaha o subjektivite a jej vnútornej dynamike, o duševnom svete, ktorý zostáva v neustálom pohybe, vystavený napätiam, prasklinám a procesom premeny.